Gabriel Szabo
Viac nápadov od Gabriel
Když ho vidíme ve volné přírodě, myslíme si, že jde o plevel.Tajemná rostlina, která dokáže nasytit i vyléčit. Víte, o čem je řeč? V minulosti šlo o jednu z hlavních surovin, kterou slovanské národy nejčastěji používali na výrobu potravin. Vyráběl se z něj chléb, mouka, lihoviny, čaje a květiny s

Když ho vidíme ve volné přírodě, myslíme si, že jde o plevel.Tajemná rostlina, která dokáže nasytit i vyléčit. Víte, o čem je řeč? V minulosti šlo o jednu z hlavních surovin, kterou slovanské národy nejčastěji používali na výrobu potravin. Vyráběl se z něj chléb, mouka, lihoviny, čaje a květiny s

Arónia čierna jarabina - postrach chorôb

Arónia čierna jarabina - postrach chorôb

Rastlina cíceru baranieho dorastá do výšky 60-70 cm, po odkvitnutí z kvetov narastú nafúknuté struky s dvomi až tromi semenami pripomínajúcimi baraniu hlavu. Existujú dva druhy cíceru. Kabul má svetlé, väčšie semená a jemnú šupku, a pestuje sa najmä na juhu Európy a v severnej Afrike. Desi má tmavšie, menšie semená a hrubšiu šupku, najčastejšie ho pestujú v Indii a Etiópii.

Rastlina cíceru baranieho dorastá do výšky 60-70 cm, po odkvitnutí z kvetov narastú nafúknuté struky s dvomi až tromi semenami pripomínajúcimi baraniu hlavu. Existujú dva druhy cíceru. Kabul má svetlé, väčšie semená a jemnú šupku, a pestuje sa najmä na juhu Európy a v severnej Afrike. Desi má tmavšie, menšie semená a hrubšiu šupku, najčastejšie ho pestujú v Indii a Etiópii.

Cibuľa kuchynská má 0,3 m vysokú rúrkovitú stonku a jednoduché sivozelené listy. Skrutcový okolík je mnohokvetý a obalený blanitým tulcom. Voľné belavé okvetie má široko kopijovité okvetné lístky. Cibuľa má kužeľovito vretenovitý alebo sféroidný tvar.

Cibuľa kuchynská má 0,3 m vysokú rúrkovitú stonku a jednoduché sivozelené listy. Skrutcový okolík je mnohokvetý a obalený blanitým tulcom. Voľné belavé okvetie má široko kopijovité okvetné lístky. Cibuľa má kužeľovito vretenovitý alebo sféroidný tvar.

Cibuľa kuchynská má 0,3 m vysokú rúrkovitú stonku a jednoduché sivozelené listy. Skrutcový okolík je mnohokvetý a obalený blanitým tulcom. Voľné belavé okvetie má široko kopijovité okvetné lístky. Cibuľa má kužeľovito vretenovitý alebo sféroidný tvar.

Cibuľa kuchynská má 0,3 m vysokú rúrkovitú stonku a jednoduché sivozelené listy. Skrutcový okolík je mnohokvetý a obalený blanitým tulcom. Voľné belavé okvetie má široko kopijovité okvetné lístky. Cibuľa má kužeľovito vretenovitý alebo sféroidný tvar.

V zemi má cibuľu vytvorenú z cibuliek — strúčikov zabalených do belavých šupiek. Z cibule vyrastá oblá stonka. Dosahuje výšku až vyše pol metra. Na konci stonky je okolík špinavobielych kvetov. Okolíky majú okrem kvetov aj pa-cibuľky, ktorými sa rastlina rozmnožuje.

V zemi má cibuľu vytvorenú z cibuliek — strúčikov zabalených do belavých šupiek. Z cibule vyrastá oblá stonka. Dosahuje výšku až vyše pol metra. Na konci stonky je okolík špinavobielych kvetov. Okolíky majú okrem kvetov aj pa-cibuľky, ktorými sa rastlina rozmnožuje.

Je druh hlúbovej zeleniny so zhrubnutou stonkou zakončenou zelenými alebo modrastými kvetmi v tvare ružice. Brokolica vznikla z divoko rastúcich druhov v oblasti Stredozemného mora. Jej domovom je pravdepodobne Apeninský polostrov. Pestovala sa vraj už v stredoveku a do súčasnej podoby ju vyšľachtili Taliani. Do Francúzska sa dostala na začiatku 16. storočia v batožine Kataríny Medicejskej pod názvom "taliansky špargľu".

Je druh hlúbovej zeleniny so zhrubnutou stonkou zakončenou zelenými alebo modrastými kvetmi v tvare ružice. Brokolica vznikla z divoko rastúcich druhov v oblasti Stredozemného mora. Jej domovom je pravdepodobne Apeninský polostrov. Pestovala sa vraj už v stredoveku a do súčasnej podoby ju vyšľachtili Taliani. Do Francúzska sa dostala na začiatku 16. storočia v batožine Kataríny Medicejskej pod názvom "taliansky špargľu".

Je jednoročnou rastlinou. Má vzpriamenú, asi 60 cm vysokú byľ s párnoperovitými listami. Jednotlivé listy sú kožovité, oválne a celistvookrajové. Struky pri dozrievaní černejú. Dobre sa mu darí na slnečných, teplých a chránených polohách. Tvar semien býva variabilný od okrúhleho po pretiahnutý. Aj farba má škály od bielej cez zelenú, žltú, hnedú, purpurovú až po čiernu.

Je jednoročnou rastlinou. Má vzpriamenú, asi 60 cm vysokú byľ s párnoperovitými listami. Jednotlivé listy sú kožovité, oválne a celistvookrajové. Struky pri dozrievaní černejú. Dobre sa mu darí na slnečných, teplých a chránených polohách. Tvar semien býva variabilný od okrúhleho po pretiahnutý. Aj farba má škály od bielej cez zelenú, žltú, hnedú, purpurovú až po čiernu.

Je to viacročná rastlina, ktorej hľuzy sa podobajú zemiaku, čím si vyslúžila vo svete pomenovanie „sladký zemiak“. Koreňová hľuza je zásobným orgánom, ktorý nemá žiadne „očká“. Je dokonca jedlá. Jej listy majú pestrú paletu farieb – od svetložltej cez zelenú, oranžovú až po tmavú takmer čiernu. Práve preto sú vhodné do kombinácií s letničkami a môžu sa pestovať i ako izbové rastliny.

Je to viacročná rastlina, ktorej hľuzy sa podobajú zemiaku, čím si vyslúžila vo svete pomenovanie „sladký zemiak“. Koreňová hľuza je zásobným orgánom, ktorý nemá žiadne „očká“. Je dokonca jedlá. Jej listy majú pestrú paletu farieb – od svetložltej cez zelenú, oranžovú až po tmavú takmer čiernu. Práve preto sú vhodné do kombinácií s letničkami a môžu sa pestovať i ako izbové rastliny.

Stonka býva zelenej, zelenofialovej až fialovej farby. Kvitne na fialovo a je samoopelivou rastlinou, z ktorej konzumujeme len plody. Farba, veľkosť a tvar závisia nielen od pestovanej odrody, ale aj klimatických pomerov. Jeho domovom nie je Európa, ale juhovýchodná Ázia, hlavne Barma a India, kde sa pestuje od nepamäti. V Európe, vzhľadom na jeho tropický pôvod a náročnosť na teplo, sa mu darí hlavne na juhu.

Stonka býva zelenej, zelenofialovej až fialovej farby. Kvitne na fialovo a je samoopelivou rastlinou, z ktorej konzumujeme len plody. Farba, veľkosť a tvar závisia nielen od pestovanej odrody, ale aj klimatických pomerov. Jeho domovom nie je Európa, ale juhovýchodná Ázia, hlavne Barma a India, kde sa pestuje od nepamäti. V Európe, vzhľadom na jeho tropický pôvod a náročnosť na teplo, sa mu darí hlavne na juhu.