Žilina

Úpadok. Ako sa strácalo u ľudí spojenie s pravdou, z niekedy vedomých úkonov posvätnej všednosti sa stali zvyky, ktoré často uleteli do tej alebo inej krajnosti. Napríklad kroje sa postupne stali tak zložitými, že sa ich ako bremeno začali mladšie pokolenia vzdávať - zvyky sa stali strnulými, obmedzujúcimi a nezmyselnými, pretože ako sa ľudia vzďaľovali prirodzenej pravde a presúvali sa duchovne do umelých svetov pokrokovej civilizácie, prestávali duchovné obrazy chápať.

Posvätný pár. Kríž býva často obklopený dvojicou, buď silových zvierat (hadov, jeleňov, holubíc, havranov, levov, drakov), duchov (anjelov), alebo párom svetiel, hviezd, slnka a mesiaca. Zrejme pôvodne išlo o spojenie mužskej a ženskej podstaty v strede sveta, aj keď pod vplyvom cirkevného patriarchátu a potláčania ženskej podstaty sú zvieratá už dnes zväčša obe mužské. Posvätným zväzkom doplnenia protikladov vzniká nový život: tu pramení božská tvorivá sila.

V ľudovom úžitkovom umení sú duchovné obrazy najčastejším prvkom. Jednoduchí a prostí ľudia boli totiž úzko spojení s duchovnom pravdou lásky a prišlo im prirodzené ich naivné vedomostí o pravde, láske, svete a kruhu života vrývať do hmoty a odovzdávať ich tak svojim potomkom. Krášlené predmety každodenného použitia našim predkom aj v útrapách pripomínali, že svet je v podstate svetlý a že základom je láska a živé ľudské vzťahy.

Ženské koleso. Ženy z Poník (okr. Banská Bystrica), 1965. Foto: Tibor Szabo. Archív Koordinačného centra TĽK.

Znak stromu sveta. Kríže sú často viac-ramenné a doprevádzané rastlinnými črtami (koreňmi a listami, vinnou révou). Možno je viacramenný kríž jedným z pozostatkov už zaniknutého čarovného a vešteckého znakového písma našich predkov, v ktorom predstavoval znak stromu. Určite to nie je šibenica, kde bol umučený Ježiš Kristus, Rimania totiž používali šibenice v tvare T a raní Kresťania sa poznali podľa znaku ryby a nie kríža.

Doteraz sa svätia v kostoloch ratolesti a novorodeniatka sú krstené v "studnici múdrosti" živej svätenej vody.

Stromčeky. V minulosti boli obradné obetné stromy nie len čtrou vianoc, ale akejkoľvek inej slávnosti, väčšinou však nie v podobe zoťatého stromu, ale len ratolesti ozdobených halúzok obvešaných bohatstvom plodov. Zotínanie kmeňov stromov je už novodobá úpadková podoba, pôdovne boli odrezané halúzky zrejme obradne od posvätného stromu vyprosené za účelom prenesenia sily božského stromu do domu.

Ochranný kruh ohraničujúci a chrániaci svet je kruhom času aj priestoru. Za hranou kruhu je temnota, nebezpečie neznáma – a zároveň práve kráčajúc cez túto hranu sa rozvíjame a učíme, prekonávame svoje obmedzenia a obzory... Kruhy a vence nám pripomínajú, že každý koniec je zároveň začiatok – a že nad tým všetkým je vedomie a večnosť...

Žiara. Stred sveta je zdrojom sily: Tu je žiara, Slnko, odtiaľto svieti svetlo života. Tu horí oheň, ktorí nám dáva všetkým silu, ak okolo neho sedíme v kruhu, ak nesúťažíme a nezatieňujeme sa, ale naopak, ak spolupracujeme a ctíme sa navzájom. Na každého príde v pravú chvíľu jeho čas, aby viedol a zohral svoju úlohu.

Cesta na horu za vedomím a silou, cez útrapy a chlad až k láske a nesmrteľnému vedomiu, je mimo rozprávok rozoznateľá aj v krajine: sú to kalvárie, ktoré majú oveľa hlbšiu minulosť, ako sa nám snažia nahovoriť cirkvi.