Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Mužská košeľa, Turie Pole, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, siahala do pol hrude. Dlhé rovné rukávy zdobí pozdĺžne vložený pás čipky a tiež pás čipky na ich koncoch. Okrem bavlneného sa krátke košele šili aj z konopného plátna. Začiatkom 20. storočia košele s krátkym driekom boli vystriedané dlhými košeľami, ktoré siahali niže pása a nosili sa zakasané do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Tie už mali rukávy všité do manžiet, obalčekov.

Mužská košeľa, Turie Pole, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, siahala do pol hrude. Dlhé rovné rukávy zdobí pozdĺžne vložený pás čipky a tiež pás čipky na ich koncoch. Okrem bavlneného sa krátke košele šili aj z konopného plátna. Začiatkom 20. storočia košele s krátkym driekom boli vystriedané dlhými košeľami, ktoré siahali niže pása a nosili sa zakasané do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Tie už mali rukávy všité do manžiet, obalčekov.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Výsledek obrázku pro strih kroje

Výsledek obrázku pro strih kroje

Mužská košeľa, Kojšov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z doma tkaného bavlneného plátna, má rovný strih, rovné rukávy a nízky stojatý golierik. Rukávy s košeľou spája strojová čipka, ktorá zdobí aj ich konce. V prvej polovici 20. storočia sa takáto košeľa už všeobecne nenosila. Nosili ju len pastieri oviec, preto sa nazývala aj bačovská. Muži si v tom období obliekali košele, ktoré sa svojím strihom podobali mestským košeliam.

Mužská košeľa, Kojšov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z doma tkaného bavlneného plátna, má rovný strih, rovné rukávy a nízky stojatý golierik. Rukávy s košeľou spája strojová čipka, ktorá zdobí aj ich konce. V prvej polovici 20. storočia sa takáto košeľa už všeobecne nenosila. Nosili ju len pastieri oviec, preto sa nazývala aj bačovská. Muži si v tom období obliekali košele, ktoré sa svojím strihom podobali mestským košeliam.

Rukávce s úzkymi rukávmi, Chorvátsky Grob, začiatok 20. storočia. Rukávce (úzke rukávce) sa šili z hrubšieho i tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Z hrubšieho plátna boli určené na všedné dni a z tenšieho na sviatočné dni. Rukávy sa smerom k zápästiu zužovali zostrihnutím. Výšivka na rukávoch bola vyšívaná bavlnenou priadzou. Okolo krčného výstrihu mali rukávce našitú strojovú čipku. Vo všedné dni ich nosili všetky generácie žien, slobodné dievčatá, mladé i staršie ženy. Pri práci si ...

Rukávce s úzkymi rukávmi, Chorvátsky Grob, začiatok 20. storočia. Rukávce (úzke rukávce) sa šili z hrubšieho i tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Z hrubšieho plátna boli určené na všedné dni a z tenšieho na sviatočné dni. Rukávy sa smerom k zápästiu zužovali zostrihnutím. Výšivka na rukávoch bola vyšívaná bavlnenou priadzou. Okolo krčného výstrihu mali rukávce našitú strojovú čipku. Vo všedné dni ich nosili všetky generácie žien, slobodné dievčatá, mladé i staršie ženy. Pri práci si ...

Pinterest
Hľadať