Pinterest

Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Kojšov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z doma tkaného bavlneného plátna, má rovný strih, rovné rukávy a nízky stojatý golierik. Rukávy s košeľou spája strojová čipka, ktorá zdobí aj ich konce. V prvej polovici 20. storočia sa takáto košeľa už všeobecne nenosila. Nosili ju len pastieri oviec, preto sa nazývala aj bačovská. Muži si v tom období obliekali košele, ktoré sa svojím strihom podobali mestským košeliam.

Mužská košeľa, Kojšov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z doma tkaného bavlneného plátna, má rovný strih, rovné rukávy a nízky stojatý golierik. Rukávy s košeľou spája strojová čipka, ktorá zdobí aj ich konce. V prvej polovici 20. storočia sa takáto košeľa už všeobecne nenosila. Nosili ju len pastieri oviec, preto sa nazývala aj bačovská. Muži si v tom období obliekali košele, ktoré sa svojím strihom podobali mestským košeliam.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Mužská košeľa, Turie Pole, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, siahala do pol hrude. Dlhé rovné rukávy zdobí pozdĺžne vložený pás čipky a tiež pás čipky na ich koncoch. Okrem bavlneného sa krátke košele šili aj z konopného plátna. Začiatkom 20. storočia košele s krátkym driekom boli vystriedané dlhými košeľami, ktoré siahali niže pása a nosili sa zakasané do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Tie už mali rukávy všité do manžiet, obalčekov.

Mužská košeľa, Turie Pole, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, siahala do pol hrude. Dlhé rovné rukávy zdobí pozdĺžne vložený pás čipky a tiež pás čipky na ich koncoch. Okrem bavlneného sa krátke košele šili aj z konopného plátna. Začiatkom 20. storočia košele s krátkym driekom boli vystriedané dlhými košeľami, ktoré siahali niže pása a nosili sa zakasané do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Tie už mali rukávy všité do manžiet, obalčekov.

Ženská Košeľa, Važec, prvá polovica 20. storočia. Košeľa, košelica je ušitá z troch druhov plátna. Rukávy sú z jemnejšieho bavlneného plátna, vrchná časť drieku z hrubšieho a spodná časť z najhrubšieho, pačesného ľanového plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Siahala do výšky kolien. Obliekala sa ako prvá, na holé telo.

Ženská Košeľa, Važec, prvá polovica 20. storočia. Košeľa, košelica je ušitá z troch druhov plátna. Rukávy sú z jemnejšieho bavlneného plátna, vrchná časť drieku z hrubšieho a spodná časť z najhrubšieho, pačesného ľanového plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Siahala do výšky kolien. Obliekala sa ako prvá, na holé telo.

Súčiastky tradičného odevu - ÚĽUV - Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Súčiastky tradičného odevu - ÚĽUV - Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Mužská košeľa, Lamač, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z jedného kusa po šírke domáceho konopného plátna, má rovný strih a rovné široké rukávy. Kosý rozparok, zdobený bielou výšivkou, sa uväzuje dvomi pármi úzkych tkaníc. Konopná košeľa sa nosila vo všedné dni. V lete bola vykasaná na gatiach a prepásaná koženým remeňom. Sviatočné košele sa šili z tenkého bavlneného plátna.

Mužská košeľa, Lamač, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z jedného kusa po šírke domáceho konopného plátna, má rovný strih a rovné široké rukávy. Kosý rozparok, zdobený bielou výšivkou, sa uväzuje dvomi pármi úzkych tkaníc. Konopná košeľa sa nosila vo všedné dni. V lete bola vykasaná na gatiach a prepásaná koženým remeňom. Sviatočné košele sa šili z tenkého bavlneného plátna.

Mužská košeľa, Skýcov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z bieleho hrubšieho bavlneného plátna. Má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Siaha niečo niže pása, ale nebývala zakasaná ani do plátenných gatí, ani do súkenných nohavíc. Široký pás výšivky na rukávoch spolu s čipkou dokladá, že košeľa bola určená na sviatočné príležitosti. Vo všedné dni muži nosili košele z hrubšieho konopného plátna a bez výšivky. Košele, ktoré sa nosili v zime, zvyčajne mali konce rukávov stiahnuté do…

Mužská košeľa, Skýcov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z bieleho hrubšieho bavlneného plátna. Má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Siaha niečo niže pása, ale nebývala zakasaná ani do plátenných gatí, ani do súkenných nohavíc. Široký pás výšivky na rukávoch spolu s čipkou dokladá, že košeľa bola určená na sviatočné príležitosti. Vo všedné dni muži nosili košele z hrubšieho konopného plátna a bez výšivky. Košele, ktoré sa nosili v zime, zvyčajne mali konce rukávov stiahnuté do…

Blúzka, Suchá Hora, druhá štvrtina 20. storočia. Blúzka, guralská kosuľa je ušitá z kupovaného tenkého bavlneného plátna. Má rovný strih so sedlom a voľnými rukávky, konce ktorých sú vykrojené do veľkých zubov. Siahala niže pása. Preložený golier a rukávy zdobí biela strojová dierková výšivka. Pozdĺž zapínania ju zdobia úzke zámiky. Blúzka bola súčasťou sviatočného odevu.

Blúzka, Suchá Hora, druhá štvrtina 20. storočia. Blúzka, guralská kosuľa je ušitá z kupovaného tenkého bavlneného plátna. Má rovný strih so sedlom a voľnými rukávky, konce ktorých sú vykrojené do veľkých zubov. Siahala niže pása. Preložený golier a rukávy zdobí biela strojová dierková výšivka. Pozdĺž zapínania ju zdobia úzke zámiky. Blúzka bola súčasťou sviatočného odevu.

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.