Explore these ideas and more!

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Blúzka, Suchá Hora, druhá štvrtina 20. storočia. Blúzka, guralská kosuľa je ušitá z kupovaného tenkého bavlneného plátna. Má rovný strih so sedlom a voľnými rukávky, konce ktorých sú vykrojené do veľkých zubov. Siahala niže pása. Preložený golier a rukávy zdobí biela strojová dierková výšivka. Pozdĺž zapínania ju zdobia úzke zámiky. Blúzka bola súčasťou sviatočného odevu.

Blúzka, Suchá Hora, druhá štvrtina 20. storočia. Blúzka, guralská kosuľa je ušitá z kupovaného tenkého bavlneného plátna. Má rovný strih so sedlom a voľnými rukávky, konce ktorých sú vykrojené do veľkých zubov. Siahala niže pása. Preložený golier a rukávy zdobí biela strojová dierková výšivka. Pozdĺž zapínania ju zdobia úzke zámiky. Blúzka bola súčasťou sviatočného odevu.

Mužská košeľa, Kojšov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z doma tkaného bavlneného plátna, má rovný strih, rovné rukávy a nízky stojatý golierik. Rukávy s košeľou spája strojová čipka, ktorá zdobí aj ich konce. V prvej polovici 20. storočia sa takáto košeľa už všeobecne nenosila. Nosili ju len pastieri oviec, preto sa nazývala aj bačovská. Muži si v tom období obliekali košele, ktoré sa svojím strihom podobali mestským košeliam.

Mužská košeľa, Kojšov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z doma tkaného bavlneného plátna, má rovný strih, rovné rukávy a nízky stojatý golierik. Rukávy s košeľou spája strojová čipka, ktorá zdobí aj ich konce. V prvej polovici 20. storočia sa takáto košeľa už všeobecne nenosila. Nosili ju len pastieri oviec, preto sa nazývala aj bačovská. Muži si v tom období obliekali košele, ktoré sa svojím strihom podobali mestským košeliam.

Mužská košeľa, Ábelová, okolo roku 1880. Košeľa je ušitá z domáceho poloľanového plátna. Driek a rukávy sú z jednej šírky – preloženej poly plátna. Výzdobu košele tvorí čipková vložka z konopnej a bavlnenej nite vložená medzi driek a rukávy. Z oboch strán čipkovej vložky, okolo rozparku a nad spodným okrajom rukáva je pás drobnej hrachovinky. Košeľa predstavuje staršiu formu, ktorú už koncom 19. storočia vystriedala košeľa mestského strihu.

Mužská košeľa, Ábelová, okolo roku 1880. Košeľa je ušitá z domáceho poloľanového plátna. Driek a rukávy sú z jednej šírky – preloženej poly plátna. Výzdobu košele tvorí čipková vložka z konopnej a bavlnenej nite vložená medzi driek a rukávy. Z oboch strán čipkovej vložky, okolo rozparku a nad spodným okrajom rukáva je pás drobnej hrachovinky. Košeľa predstavuje staršiu formu, ktorú už koncom 19. storočia vystriedala košeľa mestského strihu.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Čierne nad Topľou, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna, rukávy sú z kupovaného bavlneného plátna. Košeľa má rovný strih, s krátkymi rukávmi, ktoré sú ku košeli prišité kolmo. Rukávy sú široké, s manžetami. Košeľa sa obliekala na holé telo a siahala niečo vyše kolien. Bola nezdobená. Začiatkom 20. storočia, keď sa na košeľu začala obliekať blúza (lepetanka), zmenili sa rukávy, namiesto širokých a nazberaných sa šili úzke a rovné.

Ženská košeľa, Čierne nad Topľou, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna, rukávy sú z kupovaného bavlneného plátna. Košeľa má rovný strih, s krátkymi rukávmi, ktoré sú ku košeli prišité kolmo. Rukávy sú široké, s manžetami. Košeľa sa obliekala na holé telo a siahala niečo vyše kolien. Bola nezdobená. Začiatkom 20. storočia, keď sa na košeľu začala obliekať blúza (lepetanka), zmenili sa rukávy, namiesto širokých a nazberaných sa šili úzke a rovné.

Ženská Košeľa, Važec, prvá polovica 20. storočia. Košeľa, košelica je ušitá z troch druhov plátna. Rukávy sú z jemnejšieho bavlneného plátna, vrchná časť drieku z hrubšieho a spodná časť z najhrubšieho, pačesného ľanového plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Siahala do výšky kolien. Obliekala sa ako prvá, na holé telo.

Ženská Košeľa, Važec, prvá polovica 20. storočia. Košeľa, košelica je ušitá z troch druhov plátna. Rukávy sú z jemnejšieho bavlneného plátna, vrchná časť drieku z hrubšieho a spodná časť z najhrubšieho, pačesného ľanového plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Siahala do výšky kolien. Obliekala sa ako prvá, na holé telo.

Mužská košeľa, Skýcov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z bieleho hrubšieho bavlneného plátna. Má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Siaha niečo niže pása, ale nebývala zakasaná ani do plátenných gatí, ani do súkenných nohavíc. Široký pás výšivky na rukávoch spolu s čipkou dokladá, že košeľa bola určená na sviatočné príležitosti. Vo všedné dni muži nosili košele z hrubšieho konopného plátna a bez výšivky. Košele, ktoré sa nosili v zime, zvyčajne mali konce rukávov stiahnuté do…

Mužská košeľa, Skýcov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z bieleho hrubšieho bavlneného plátna. Má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Siaha niečo niže pása, ale nebývala zakasaná ani do plátenných gatí, ani do súkenných nohavíc. Široký pás výšivky na rukávoch spolu s čipkou dokladá, že košeľa bola určená na sviatočné príležitosti. Vo všedné dni muži nosili košele z hrubšieho konopného plátna a bez výšivky. Košele, ktoré sa nosili v zime, zvyčajne mali konce rukávov stiahnuté do…

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Pinterest
Search