Pinterest

Explore Na Sa and more!

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Rukávce s úzkymi rukávmi, Chorvátsky Grob, začiatok 20. storočia. Rukávce (úzke rukávce) sa šili z hrubšieho i tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Z hrubšieho plátna boli určené na všedné dni a z tenšieho na sviatočné dni. Rukávy sa smerom k zápästiu zužovali zostrihnutím. Výšivka na rukávoch bola vyšívaná bavlnenou priadzou. Okolo krčného výstrihu mali rukávce našitú strojovú čipku. Vo všedné dni ich nosili všetky generácie žien, slobodné dievčatá, mladé i staršie ženy. Pri práci si ...

Rukávce s úzkymi rukávmi, Chorvátsky Grob, začiatok 20. storočia. Rukávce (úzke rukávce) sa šili z hrubšieho i tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Z hrubšieho plátna boli určené na všedné dni a z tenšieho na sviatočné dni. Rukávy sa smerom k zápästiu zužovali zostrihnutím. Výšivka na rukávoch bola vyšívaná bavlnenou priadzou. Okolo krčného výstrihu mali rukávce našitú strojovú čipku. Vo všedné dni ich nosili všetky generácie žien, slobodné dievčatá, mladé i staršie ženy. Pri práci si ...

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Turie Pole, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, siahala do pol hrude. Dlhé rovné rukávy zdobí pozdĺžne vložený pás čipky a tiež pás čipky na ich koncoch. Okrem bavlneného sa krátke košele šili aj z konopného plátna. Začiatkom 20. storočia košele s krátkym driekom boli vystriedané dlhými košeľami, ktoré siahali niže pása a nosili sa zakasané do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Tie už mali rukávy všité do manžiet, obalčekov.

Mužská košeľa, Turie Pole, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, siahala do pol hrude. Dlhé rovné rukávy zdobí pozdĺžne vložený pás čipky a tiež pás čipky na ich koncoch. Okrem bavlneného sa krátke košele šili aj z konopného plátna. Začiatkom 20. storočia košele s krátkym driekom boli vystriedané dlhými košeľami, ktoré siahali niže pása a nosili sa zakasané do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Tie už mali rukávy všité do manžiet, obalčekov.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Mužská košeľa, Poniky, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho bavlneného plátna. Má rovný strih, siaha len do pol hrude. Krátke košele nosili slobodní mládenci. Muži, najmä starší, mali košele, ktoré siahali až do pása. V 19. storočí sa košele na všedné dni šili z konopného alebo polokonopného plátna a sviatočné košele z bavlneného plátna. Začiatkom 20. storočia sa košele pre mládencov začali šiť aj z tenkého šifónu alebo perkálu. Sviatočné košele pre mládencov boli…

Mužská košeľa, Poniky, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho bavlneného plátna. Má rovný strih, siaha len do pol hrude. Krátke košele nosili slobodní mládenci. Muži, najmä starší, mali košele, ktoré siahali až do pása. V 19. storočí sa košele na všedné dni šili z konopného alebo polokonopného plátna a sviatočné košele z bavlneného plátna. Začiatkom 20. storočia sa košele pre mládencov začali šiť aj z tenkého šifónu alebo perkálu. Sviatočné košele pre mládencov boli…

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Ženská Košeľa, Važec, prvá polovica 20. storočia. Košeľa, košelica je ušitá z troch druhov plátna. Rukávy sú z jemnejšieho bavlneného plátna, vrchná časť drieku z hrubšieho a spodná časť z najhrubšieho, pačesného ľanového plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Siahala do výšky kolien. Obliekala sa ako prvá, na holé telo.

Ženská Košeľa, Važec, prvá polovica 20. storočia. Košeľa, košelica je ušitá z troch druhov plátna. Rukávy sú z jemnejšieho bavlneného plátna, vrchná časť drieku z hrubšieho a spodná časť z najhrubšieho, pačesného ľanového plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Siahala do výšky kolien. Obliekala sa ako prvá, na holé telo.

Súčiastky tradičného odevu - ÚĽUV - Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Súčiastky tradičného odevu - ÚĽUV - Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.