Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Rukávce, Bunetice, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi. Predný a zadný diel je z domáceho konopného plátna. Na pleciach je podloženie z kupovaného bavlneného plátna. Rukávce nemajú golier. Okraj krčného výstrihu je všitý do úzkeho obalka. Široké a rovné rukávy zo šifónu sú v pleciach a manžetách drobno nariasené. Manžety zdobí farebná hladkovaná výšivka.

Rukávce, Bunetice, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi. Predný a zadný diel je z domáceho konopného plátna. Na pleciach je podloženie z kupovaného bavlneného plátna. Rukávce nemajú golier. Okraj krčného výstrihu je všitý do úzkeho obalka. Široké a rovné rukávy zo šifónu sú v pleciach a manžetách drobno nariasené. Manžety zdobí farebná hladkovaná výšivka.

Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…

Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Šírka rukávov i drieku sa v tradičnom odeve prispôsobovala rozmerom tela naberaním. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Šírka rukávov i drieku sa v tradičnom odeve prispôsobovala rozmerom tela naberaním. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Driek rukávcov je ušitý z hrubšieho kupovaného bavlneného plátna a rukávy z tenkého brožovaného etamínu. Rukávce majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Driek rukávcov je ušitý z hrubšieho kupovaného bavlneného plátna a rukávy z tenkého brožovaného etamínu. Rukávce majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Rukávce, Sečovská Polianka, koniec 19. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z hrubšieho domáceho bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú do výšky bokov. Svojou dĺžkou pripomínajú skôr dlhú ženskú košeľu. Začiatkom 20. storočia sa dĺžka ich drieku skrátila. Rukávce z bavlneného plátna patrili k sviatočným odevným súčiastkam. Vo všedné dni sa nosili rukávce z domáceho konopného plátna, zvyčajne bez akejkoľvek výzdoby.

Rukávce, Sečovská Polianka, koniec 19. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z hrubšieho domáceho bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú do výšky bokov. Svojou dĺžkou pripomínajú skôr dlhú ženskú košeľu. Začiatkom 20. storočia sa dĺžka ich drieku skrátila. Rukávce z bavlneného plátna patrili k sviatočným odevným súčiastkam. Vo všedné dni sa nosili rukávce z domáceho konopného plátna, zvyčajne bez akejkoľvek výzdoby.

Ženská košeľa, Ličartovce, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z tenšieho domáceho ľanového plátna, rukávy a podloženie na pleciach sú z tenkého továrenského plátna. Má rovný strih a kolmo prišité rukávy, ktoré sú na oboch koncoch nariasené. Spodný okraj rukávov je všitý do širšej vyšívanej manžety. Košeľa siaha niže bokov, zapínanie má na gombičky. Svojím strihom a zapínaním pripomína mužské košele.

Ženská košeľa, Ličartovce, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z tenšieho domáceho ľanového plátna, rukávy a podloženie na pleciach sú z tenkého továrenského plátna. Má rovný strih a kolmo prišité rukávy, ktoré sú na oboch koncoch nariasené. Spodný okraj rukávov je všitý do širšej vyšívanej manžety. Košeľa siaha niže bokov, zapínanie má na gombičky. Svojím strihom a zapínaním pripomína mužské košele.

Ženská košeľa, Spišský Štvrtok, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa, košuľa má driek ušitý z jemnejšieho domáceho ľanového plátna a rukávy z tenkého bavlneného šifónu. Má rovný strih, s klinovým rozšírením v bokoch. Siahala pod kolená. Obliekala sa ako prvá, na holé telo. Nosila sa vo všedné aj sviatočné dni. V minulosti tvorila košeľa doplnená o živôtik a zásteru základný odev, ktorý sa nosil vo všedné dni v lete.

Ženská košeľa, Spišský Štvrtok, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa, košuľa má driek ušitý z jemnejšieho domáceho ľanového plátna a rukávy z tenkého bavlneného šifónu. Má rovný strih, s klinovým rozšírením v bokoch. Siahala pod kolená. Obliekala sa ako prvá, na holé telo. Nosila sa vo všedné aj sviatočné dni. V minulosti tvorila košeľa doplnená o živôtik a zásteru základný odev, ktorý sa nosil vo všedné dni v lete.

Rukávce, Úpor, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opľečko je ušité z tenkého kupovaného bavlneného plátna, šifónu, rovného strihu, s rukávmi kolmo prišitými. Konce rukávov má nazberané a stiahnuté do taclí, ktoré zdobí biela dierková výšivka. Siahalo do výšky bokov, spolu s rubášom, podolkom tvorili základ ženského odevu. Rukávce z tenkého kupovaného domáceho plátna plátna sa nosili vo sviatočné dni. Na všedné dni boli rukávce z domáceho bavlneného plátna. V prvej štvrtine 20. storočia sa…

Rukávce, Úpor, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opľečko je ušité z tenkého kupovaného bavlneného plátna, šifónu, rovného strihu, s rukávmi kolmo prišitými. Konce rukávov má nazberané a stiahnuté do taclí, ktoré zdobí biela dierková výšivka. Siahalo do výšky bokov, spolu s rubášom, podolkom tvorili základ ženského odevu. Rukávce z tenkého kupovaného domáceho plátna plátna sa nosili vo sviatočné dni. Na všedné dni boli rukávce z domáceho bavlneného plátna. V prvej štvrtine 20. storočia sa…

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Pinterest
Hľadať