Explore these ideas and more!

Rukávce, Bunetice, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi. Predný a zadný diel je z domáceho konopného plátna. Na pleciach je podloženie z kupovaného bavlneného plátna. Rukávce nemajú golier. Okraj krčného výstrihu je všitý do úzkeho obalka. Široké a rovné rukávy zo šifónu sú v pleciach a manžetách drobno nariasené. Manžety zdobí farebná hladkovaná výšivka.

Rukávce, Bunetice, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi. Predný a zadný diel je z domáceho konopného plátna. Na pleciach je podloženie z kupovaného bavlneného plátna. Rukávce nemajú golier. Okraj krčného výstrihu je všitý do úzkeho obalka. Široké a rovné rukávy zo šifónu sú v pleciach a manžetách drobno nariasené. Manžety zdobí farebná hladkovaná výšivka.

Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…

Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Rukávce pre slobodné dievča alebo mladú ženu, Ábelová, okolo roku 1925. Rukávce sú z hrubšej bavlnenej činovate. Rukávce tohto druhu, hranavé, boli oproti iným teplejšie, a preto sa nosili najmä na jar a v jeseni. Rukávy sú prišité bokom a zdobené ozdobným vytkávaním z červenej nesúkanej bavlnenej priadze a z pestrej vlnenej priadze. Okolo roku 1900 boli považované za najparádnejšie a najcennejšie.

Rukávce pre slobodné dievča alebo mladú ženu, Ábelová, okolo roku 1925. Rukávce sú z hrubšej bavlnenej činovate. Rukávce tohto druhu, hranavé, boli oproti iným teplejšie, a preto sa nosili najmä na jar a v jeseni. Rukávy sú prišité bokom a zdobené ozdobným vytkávaním z červenej nesúkanej bavlnenej priadze a z pestrej vlnenej priadze. Okolo roku 1900 boli považované za najparádnejšie a najcennejšie.

Rukávce, Záriečie, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi, ktoré sú všité do manžiet. Rukávy siahajú niže lakťa, ale pri nosení sa vykasávali nad lakeť. V 19. storočí rukávy siahali až po zápästie. Čierno-červená výšivka rukávcov dokladá, že ide o sviatočné rukávce určené pre slobodné dievča alebo mladú ženu. Rukávce pre staršie ženy a na obdobie smútku alebo pôstu boli vyšívané v kombinácii čiernej a žltej alebo…

Rukávce, Záriečie, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi, ktoré sú všité do manžiet. Rukávy siahajú niže lakťa, ale pri nosení sa vykasávali nad lakeť. V 19. storočí rukávy siahali až po zápästie. Čierno-červená výšivka rukávcov dokladá, že ide o sviatočné rukávce určené pre slobodné dievča alebo mladú ženu. Rukávce pre staršie ženy a na obdobie smútku alebo pôstu boli vyšívané v kombinácii čiernej a žltej alebo…

Mužská košeľa, Dolná Mariková, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi a s úzkym stojatým golierom. V tomto období sa začali košele deliť na sviatočné a všedné. Košele na všedné dni boli z konopného plátna a košele na sviatočné dni z polokonopného plátna. Oba druhy boli vyšívané na červeno a nosili ich mladí aj starší muži. Na čierno sa vyšívali len tie košele, ktoré sa obliekali v období smútku, v pôste a advente. V čierno…

Mužská košeľa, Dolná Mariková, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi a s úzkym stojatým golierom. V tomto období sa začali košele deliť na sviatočné a všedné. Košele na všedné dni boli z konopného plátna a košele na sviatočné dni z polokonopného plátna. Oba druhy boli vyšívané na červeno a nosili ich mladí aj starší muži. Na čierno sa vyšívali len tie košele, ktoré sa obliekali v období smútku, v pôste a advente. V čierno…

Mužská košeľa, Horná Poruba, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými a voľnými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Predný aj zadný diel sú zvnútra podšité. Podšívka siaha po koniec rozparku. Košeľa tohto druhu a rozsahu výšivky sa nosila vo všedné dni. Starší muži nosili aj košele, ktoré neboli vôbec vyšívané alebo mali vyšitý len golier.

Mužská košeľa, Horná Poruba, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými a voľnými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Predný aj zadný diel sú zvnútra podšité. Podšívka siaha po koniec rozparku. Košeľa tohto druhu a rozsahu výšivky sa nosila vo všedné dni. Starší muži nosili aj košele, ktoré neboli vôbec vyšívané alebo mali vyšitý len golier.

Mužská košeľa na všedný deň, Čičmany, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho hrubšieho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom a s voľnými rukávmi. Okolo rozparku a na okrajoch rukávov je zdobená výšivkou z bielenej i zo zrebnej ľanovej priadze. Pri práci bola košeľa zakasaná do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Len v horúce letné dni si muži košeľu vykasali.

Mužská košeľa na všedný deň, Čičmany, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho hrubšieho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom a s voľnými rukávmi. Okolo rozparku a na okrajoch rukávov je zdobená výšivkou z bielenej i zo zrebnej ľanovej priadze. Pri práci bola košeľa zakasaná do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Len v horúce letné dni si muži košeľu vykasali.

Rukávce, Veľké Zálužie, začiatok 20. storočia. Rukávce (košeľa) sú ušité z domáceho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi. Horný okraj predného i zadného dielu spolu s horným okrajom rukávov sú naberané a všité do hrubšieho obalka. Rukávy sú rovné a úzke, siahajú po zápästia. Čierna výšivka na koncoch rukávov dokladá, že rukávce boli určené na obdobie smútku alebo pôstu. Lokálny názov vychádza z toho, že rukávce sa šili z domáceho bavlneného plátna. Keby boli z…

Rukávce, Veľké Zálužie, začiatok 20. storočia. Rukávce (košeľa) sú ušité z domáceho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi. Horný okraj predného i zadného dielu spolu s horným okrajom rukávov sú naberané a všité do hrubšieho obalka. Rukávy sú rovné a úzke, siahajú po zápästia. Čierna výšivka na koncoch rukávov dokladá, že rukávce boli určené na obdobie smútku alebo pôstu. Lokálny názov vychádza z toho, že rukávce sa šili z domáceho bavlneného plátna. Keby boli z…

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Pinterest
Search