Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Pozrite si súvisiace témy

Rukávce, Bunetice, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi. Predný a zadný diel je z domáceho konopného plátna. Na pleciach je podloženie z kupovaného bavlneného plátna. Rukávce nemajú golier. Okraj krčného výstrihu je všitý do úzkeho obalka. Široké a rovné rukávy zo šifónu sú v pleciach a manžetách drobno nariasené. Manžety zdobí farebná hladkovaná výšivka.

Rukávce, Bunetice, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi. Predný a zadný diel je z domáceho konopného plátna. Na pleciach je podloženie z kupovaného bavlneného plátna. Rukávce nemajú golier. Okraj krčného výstrihu je všitý do úzkeho obalka. Široké a rovné rukávy zo šifónu sú v pleciach a manžetách drobno nariasené. Manžety zdobí farebná hladkovaná výšivka.

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Šírka rukávov i drieku sa v tradičnom odeve prispôsobovala rozmerom tela naberaním. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Šírka rukávov i drieku sa v tradičnom odeve prispôsobovala rozmerom tela naberaním. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Ženská košeľa, Ličartovce, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z tenšieho domáceho ľanového plátna, rukávy a podloženie na pleciach sú z tenkého továrenského plátna. Má rovný strih a kolmo prišité rukávy, ktoré sú na oboch koncoch nariasené. Spodný okraj rukávov je všitý do širšej vyšívanej manžety. Košeľa siaha niže bokov, zapínanie má na gombičky. Svojím strihom a zapínaním pripomína mužské košele.

Ženská košeľa, Ličartovce, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z tenšieho domáceho ľanového plátna, rukávy a podloženie na pleciach sú z tenkého továrenského plátna. Má rovný strih a kolmo prišité rukávy, ktoré sú na oboch koncoch nariasené. Spodný okraj rukávov je všitý do širšej vyšívanej manžety. Košeľa siaha niže bokov, zapínanie má na gombičky. Svojím strihom a zapínaním pripomína mužské košele.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Mužská košeľa, Kojšov, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z doma tkaného bavlneného plátna, má rovný strih, mierne zúžené rukávy s úzkymi manžetami a nízky preložený golier. Svojím strihom napodobňuje mestské košele. Pozdĺž zapínania na drobné sklenené gombičky je zdobená pásmi plnej bielej výšivky a na príklopke zapínania pásikom červenej krížikovej výšivky. V polovici 20. storočia košele tohto druhu nosili už len starší muži roľníci. Mladší muži si obliekali košele mestského…

Mužská košeľa, Kojšov, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z doma tkaného bavlneného plátna, má rovný strih, mierne zúžené rukávy s úzkymi manžetami a nízky preložený golier. Svojím strihom napodobňuje mestské košele. Pozdĺž zapínania na drobné sklenené gombičky je zdobená pásmi plnej bielej výšivky a na príklopke zapínania pásikom červenej krížikovej výšivky. V polovici 20. storočia košele tohto druhu nosili už len starší muži roľníci. Mladší muži si obliekali košele mestského…

Mužská košeľa na všedný deň, Čičmany, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho hrubšieho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom a s voľnými rukávmi. Okolo rozparku a na okrajoch rukávov je zdobená výšivkou z bielenej i zo zrebnej ľanovej priadze. Pri práci bola košeľa zakasaná do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Len v horúce letné dni si muži košeľu vykasali.

Mužská košeľa na všedný deň, Čičmany, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho hrubšieho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom a s voľnými rukávmi. Okolo rozparku a na okrajoch rukávov je zdobená výšivkou z bielenej i zo zrebnej ľanovej priadze. Pri práci bola košeľa zakasaná do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Len v horúce letné dni si muži košeľu vykasali.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Mužská košeľa, Úpor, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Svojou formou vychádza zo strihu mestskej košele. Siahala niže pása. Konopná košeľa tvorila súčasť všedného odevu. Vo sviatočné dni sa nosili košele z domáceho bavlneného plátna.

Mužská košeľa, Úpor, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Svojou formou vychádza zo strihu mestskej košele. Siahala niže pása. Konopná košeľa tvorila súčasť všedného odevu. Vo sviatočné dni sa nosili košele z domáceho bavlneného plátna.

Pinterest
Hľadať