Pinterest

Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Rukávce, Myslava, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplečko, je ušité z tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Rukávy sú z jeden a pol poly plátna. Horný okraj drieku a rukávov je všitý do nízkeho stojatého goliera. Navyše, riasenie predného dielu drieku je zachytené sluškovacím stehom. Konce rukávov sú nazberané a všité do úzkych manžiet. Golier a manžety zdobí krížiková výšivka. Rukávce siahali niže pása. Oproti rukávcom z predchádzajúceho…

Rukávce, Myslava, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplečko, je ušité z tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Rukávy sú z jeden a pol poly plátna. Horný okraj drieku a rukávov je všitý do nízkeho stojatého goliera. Navyše, riasenie predného dielu drieku je zachytené sluškovacím stehom. Konce rukávov sú nazberané a všité do úzkych manžiet. Golier a manžety zdobí krížiková výšivka. Rukávce siahali niže pása. Oproti rukávcom z predchádzajúceho…

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Rukávce, Úľany nad Žitavou, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna, šifónu. Majú rovný strih s rukávmi prišitými bokom. Konce rukávov sú šnúrkou stiahnuté do podoby hladkých taclí bez ďalšej výzdoby. Rukávce s nezdobenými koncami rukávov tvorili súčasť všedného odevu.

Rukávce, Úľany nad Žitavou, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna, šifónu. Majú rovný strih s rukávmi prišitými bokom. Konce rukávov sú šnúrkou stiahnuté do podoby hladkých taclí bez ďalšej výzdoby. Rukávce s nezdobenými koncami rukávov tvorili súčasť všedného odevu.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Rukávce, Horná Súča, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z polokonopného domáceho plátna. Majú rovný strih s rukávmi bokom prišitými. Horný okraj rukávov a predného i zadného dielu je drobno nariasený a všitý do nízkeho, červeno vyšitého golierika. Aj spodné okraje rukávov sú nariasené a všité do úzkeho vyšívaného obalku. Rukávce sa vykasávali nad lakeť. V predchádzajúcom období sa šili z domáceho bieleného konopného plátna, mali užšie a dlhšie rukávy. V polovici 20. storočia sa začali…

Rukávce, Horná Súča, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z polokonopného domáceho plátna. Majú rovný strih s rukávmi bokom prišitými. Horný okraj rukávov a predného i zadného dielu je drobno nariasený a všitý do nízkeho, červeno vyšitého golierika. Aj spodné okraje rukávov sú nariasené a všité do úzkeho vyšívaného obalku. Rukávce sa vykasávali nad lakeť. V predchádzajúcom období sa šili z domáceho bieleného konopného plátna, mali užšie a dlhšie rukávy. V polovici 20. storočia sa začali…

Rukávce, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Rukávce, pigluvané rukávce sú ušité z tenkého továrenského bavlneného plátna. Sú rovného strihu, s bokom prišitými rukávmi a veľkými podpazušnými klinmi. Konce rukávov su vyšité dierkovou výšivkou. Rukávy sú po celej dĺžke zažehlené do drobných pravidelných skladov. Ich úprava dala základ aj pomenovaniu rukávcov (nemecky bügeln - žehliť). Okrem zažehlenia do drobných skladov sa mohli rukávy na nových rukávcoch aj zaželiť do drobných rúrok. Obe…

Rukávce, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Rukávce, pigluvané rukávce sú ušité z tenkého továrenského bavlneného plátna. Sú rovného strihu, s bokom prišitými rukávmi a veľkými podpazušnými klinmi. Konce rukávov su vyšité dierkovou výšivkou. Rukávy sú po celej dĺžke zažehlené do drobných pravidelných skladov. Ich úprava dala základ aj pomenovaniu rukávcov (nemecky bügeln - žehliť). Okrem zažehlenia do drobných skladov sa mohli rukávy na nových rukávcoch aj zaželiť do drobných rúrok. Obe…

Ženská Košeľa, Važec, prvá polovica 20. storočia. Košeľa, košelica je ušitá z troch druhov plátna. Rukávy sú z jemnejšieho bavlneného plátna, vrchná časť drieku z hrubšieho a spodná časť z najhrubšieho, pačesného ľanového plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Siahala do výšky kolien. Obliekala sa ako prvá, na holé telo.

Ženská Košeľa, Važec, prvá polovica 20. storočia. Košeľa, košelica je ušitá z troch druhov plátna. Rukávy sú z jemnejšieho bavlneného plátna, vrchná časť drieku z hrubšieho a spodná časť z najhrubšieho, pačesného ľanového plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Siahala do výšky kolien. Obliekala sa ako prvá, na holé telo.

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Rukávce, Záriečie, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi, ktoré sú všité do manžiet. Rukávy siahajú niže lakťa, ale pri nosení sa vykasávali nad lakeť. V 19. storočí rukávy siahali až po zápästie. Čierno-červená výšivka rukávcov dokladá, že ide o sviatočné rukávce určené pre slobodné dievča alebo mladú ženu. Rukávce pre staršie ženy a na obdobie smútku alebo pôstu boli vyšívané v kombinácii čiernej a žltej alebo…

Rukávce, Záriečie, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi, ktoré sú všité do manžiet. Rukávy siahajú niže lakťa, ale pri nosení sa vykasávali nad lakeť. V 19. storočí rukávy siahali až po zápästie. Čierno-červená výšivka rukávcov dokladá, že ide o sviatočné rukávce určené pre slobodné dievča alebo mladú ženu. Rukávce pre staršie ženy a na obdobie smútku alebo pôstu boli vyšívané v kombinácii čiernej a žltej alebo…

Rukávce, Studienka, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce (lémečkové rukávce) sú ušité z jemnejšieho kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s prieramkovými, bokom prišitými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Konce rukávov sú všité do manžiet (lémečkov). Golier a manžety zdobí jednoduchá biela výšivka, ktorú neskôr nahradila strojová výšivka. Lémečkové rukávce boli súčasťou všedného odevu.

Rukávce, Studienka, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce (lémečkové rukávce) sú ušité z jemnejšieho kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s prieramkovými, bokom prišitými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Konce rukávov sú všité do manžiet (lémečkov). Golier a manžety zdobí jednoduchá biela výšivka, ktorú neskôr nahradila strojová výšivka. Lémečkové rukávce boli súčasťou všedného odevu.

Mužská košeľa, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z jemného bavlneného plátna. Má rovný strih s voľnými širokými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Zapína sa na rad drobných sklenených gombičiek. Pozdĺž zapínania ju zdobí rad úzkych zámikov a pásik čierno-červenej výšivky. Konce rukávov sú zdobené bielou plnou i dierkovou výšivkou. Vyšívaná košeľa tvorila súčasť sviatočného odevu. Vo všedné dni muži nosili košele rovnakého strihu, ale z domáceho konopného plátna.

Mužská košeľa, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z jemného bavlneného plátna. Má rovný strih s voľnými širokými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Zapína sa na rad drobných sklenených gombičiek. Pozdĺž zapínania ju zdobí rad úzkych zámikov a pásik čierno-červenej výšivky. Konce rukávov sú zdobené bielou plnou i dierkovou výšivkou. Vyšívaná košeľa tvorila súčasť sviatočného odevu. Vo všedné dni muži nosili košele rovnakého strihu, ale z domáceho konopného plátna.