Pinterest • celosvetový katalóg nápadov

Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Rukávce, Myslava, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplečko, je ušité z tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Rukávy sú z jeden a pol poly plátna. Horný okraj drieku a rukávov je všitý do nízkeho stojatého goliera. Navyše, riasenie predného dielu drieku je zachytené sluškovacím stehom. Konce rukávov sú nazberané a všité do úzkych manžiet. Golier a manžety zdobí krížiková výšivka. Rukávce siahali niže pása. Oproti rukávcom z predchádzajúceho…

Rukávce, Myslava, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplečko, je ušité z tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Rukávy sú z jeden a pol poly plátna. Horný okraj drieku a rukávov je všitý do nízkeho stojatého goliera. Navyše, riasenie predného dielu drieku je zachytené sluškovacím stehom. Konce rukávov sú nazberané a všité do úzkych manžiet. Golier a manžety zdobí krížiková výšivka. Rukávce siahali niže pása. Oproti rukávcom z predchádzajúceho…

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Rukávce, Úľany nad Žitavou, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna, šifónu. Majú rovný strih s rukávmi prišitými bokom. Konce rukávov sú šnúrkou stiahnuté do podoby hladkých taclí bez ďalšej výzdoby. Rukávce s nezdobenými koncami rukávov tvorili súčasť všedného odevu.

Rukávce, Úľany nad Žitavou, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna, šifónu. Majú rovný strih s rukávmi prišitými bokom. Konce rukávov sú šnúrkou stiahnuté do podoby hladkých taclí bez ďalšej výzdoby. Rukávce s nezdobenými koncami rukávov tvorili súčasť všedného odevu.

Rukávce, Záriečie, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi, ktoré sú všité do manžiet. Rukávy siahajú niže lakťa, ale pri nosení sa vykasávali nad lakeť. V 19. storočí rukávy siahali až po zápästie. Čierno-červená výšivka rukávcov dokladá, že ide o sviatočné rukávce určené pre slobodné dievča alebo mladú ženu. Rukávce pre staršie ženy a na obdobie smútku alebo pôstu boli vyšívané v kombinácii čiernej a žltej alebo…

Rukávce, Záriečie, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi, ktoré sú všité do manžiet. Rukávy siahajú niže lakťa, ale pri nosení sa vykasávali nad lakeť. V 19. storočí rukávy siahali až po zápästie. Čierno-červená výšivka rukávcov dokladá, že ide o sviatočné rukávce určené pre slobodné dievča alebo mladú ženu. Rukávce pre staršie ženy a na obdobie smútku alebo pôstu boli vyšívané v kombinácii čiernej a žltej alebo…

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Sviatočné rukávce, Čičmany, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z kupovaného bavlneného plátna. Majú rukávy s prieramkom. Prieramok je obdĺžnikový kúsok látky, ktorý je našitý na horný okraj rukávov a spolu s nimi všitý medzi predný a zadný diel rukávcov. Rukávce boli vždy vyšívané na prieramku. Okolo vyšívaného nízkeho stojatého goliera majú našitú širokú čipku. Sviatočné rukávce mohli mať okolo goliera našitý aj plátenný volán s čipkou (fodru). Že ide o sviatočné rukávce, svedčí drobné…

Sviatočné rukávce, Čičmany, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z kupovaného bavlneného plátna. Majú rukávy s prieramkom. Prieramok je obdĺžnikový kúsok látky, ktorý je našitý na horný okraj rukávov a spolu s nimi všitý medzi predný a zadný diel rukávcov. Rukávce boli vždy vyšívané na prieramku. Okolo vyšívaného nízkeho stojatého goliera majú našitú širokú čipku. Sviatočné rukávce mohli mať okolo goliera našitý aj plátenný volán s čipkou (fodru). Že ide o sviatočné rukávce, svedčí drobné…

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Rukávce, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Rukávce, pigluvané rukávce sú ušité z tenkého továrenského bavlneného plátna. Sú rovného strihu, s bokom prišitými rukávmi a veľkými podpazušnými klinmi. Konce rukávov su vyšité dierkovou výšivkou. Rukávy sú po celej dĺžke zažehlené do drobných pravidelných skladov. Ich úprava dala základ aj pomenovaniu rukávcov (nemecky bügeln - žehliť). Okrem zažehlenia do drobných skladov sa mohli rukávy na nových rukávcoch aj zaželiť do drobných rúrok. Obe…

Rukávce, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Rukávce, pigluvané rukávce sú ušité z tenkého továrenského bavlneného plátna. Sú rovného strihu, s bokom prišitými rukávmi a veľkými podpazušnými klinmi. Konce rukávov su vyšité dierkovou výšivkou. Rukávy sú po celej dĺžke zažehlené do drobných pravidelných skladov. Ich úprava dala základ aj pomenovaniu rukávcov (nemecky bügeln - žehliť). Okrem zažehlenia do drobných skladov sa mohli rukávy na nových rukávcoch aj zaželiť do drobných rúrok. Obe…

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Rukávce, Horná Súča, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z polokonopného domáceho plátna. Majú rovný strih s rukávmi bokom prišitými. Horný okraj rukávov a predného i zadného dielu je drobno nariasený a všitý do nízkeho, červeno vyšitého golierika. Aj spodné okraje rukávov sú nariasené a všité do úzkeho vyšívaného obalku. Rukávce sa vykasávali nad lakeť. V predchádzajúcom období sa šili z domáceho bieleného konopného plátna, mali užšie a dlhšie rukávy. V polovici 20. storočia sa začali…

Rukávce, Horná Súča, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z polokonopného domáceho plátna. Majú rovný strih s rukávmi bokom prišitými. Horný okraj rukávov a predného i zadného dielu je drobno nariasený a všitý do nízkeho, červeno vyšitého golierika. Aj spodné okraje rukávov sú nariasené a všité do úzkeho vyšívaného obalku. Rukávce sa vykasávali nad lakeť. V predchádzajúcom období sa šili z domáceho bieleného konopného plátna, mali užšie a dlhšie rukávy. V polovici 20. storočia sa začali…

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z jemného bavlneného plátna. Má rovný strih s voľnými širokými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Zapína sa na rad drobných sklenených gombičiek. Pozdĺž zapínania ju zdobí rad úzkych zámikov a pásik čierno-červenej výšivky. Konce rukávov sú zdobené bielou plnou i dierkovou výšivkou. Vyšívaná košeľa tvorila súčasť sviatočného odevu. Vo všedné dni muži nosili košele rovnakého strihu, ale z domáceho konopného plátna.

Mužská košeľa, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z jemného bavlneného plátna. Má rovný strih s voľnými širokými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Zapína sa na rad drobných sklenených gombičiek. Pozdĺž zapínania ju zdobí rad úzkych zámikov a pásik čierno-červenej výšivky. Konce rukávov sú zdobené bielou plnou i dierkovou výšivkou. Vyšívaná košeľa tvorila súčasť sviatočného odevu. Vo všedné dni muži nosili košele rovnakého strihu, ale z domáceho konopného plátna.

Rukávce, Sečovská Polianka, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z konopného plátna patrili k všedným odevným súčiastkam. Vo sviatočné dni sa nosili rukávce z bavlneného plátna, zvyčajne s úzkym pásikom výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú neskôr vystriedala…

Rukávce, Sečovská Polianka, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z konopného plátna patrili k všedným odevným súčiastkam. Vo sviatočné dni sa nosili rukávce z bavlneného plátna, zvyčajne s úzkym pásikom výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú neskôr vystriedala…