Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Rukávce, Veľké Zálužie, začiatok 20. storočia. Rukávce (košeľa) sú ušité z domáceho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi. Horný okraj predného i zadného dielu spolu s horným okrajom rukávov sú naberané a všité do hrubšieho obalka. Rukávy sú rovné a úzke, siahajú po zápästia. Čierna výšivka na koncoch rukávov dokladá, že rukávce boli určené na obdobie smútku alebo pôstu. Lokálny názov vychádza z toho, že rukávce sa šili z domáceho bavlneného plátna. Keby boli z…

Rukávce, Veľké Zálužie, začiatok 20. storočia. Rukávce (košeľa) sú ušité z domáceho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi. Horný okraj predného i zadného dielu spolu s horným okrajom rukávov sú naberané a všité do hrubšieho obalka. Rukávy sú rovné a úzke, siahajú po zápästia. Čierna výšivka na koncoch rukávov dokladá, že rukávce boli určené na obdobie smútku alebo pôstu. Lokálny názov vychádza z toho, že rukávce sa šili z domáceho bavlneného plátna. Keby boli z…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…

Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Rukávce, Poniky, koniec 19. storočia. Rukávce (oplecko) majú rovný strih s rukávmi prišitými bokom. Rukávy, siahajúce po zápästia, sú ušité z bavlneného a predné diely i zadný diel z domáceho konopného plátna. Rukávce siahali len do pol hrude. Dolnú časť hrude zahaľovala stánka na rubáši. Výšivka dolu rukávmi dokladá, že ide o sviatočné rukávce. Vo všedné dni aj v období smútku alebo v pôste sa obliekali rukávce bez výšivky.

Rukávce, Poniky, koniec 19. storočia. Rukávce (oplecko) majú rovný strih s rukávmi prišitými bokom. Rukávy, siahajúce po zápästia, sú ušité z bavlneného a predné diely i zadný diel z domáceho konopného plátna. Rukávce siahali len do pol hrude. Dolnú časť hrude zahaľovala stánka na rubáši. Výšivka dolu rukávmi dokladá, že ide o sviatočné rukávce. Vo všedné dni aj v období smútku alebo v pôste sa obliekali rukávce bez výšivky.

Ženská blúza, Lazisko, začiatok 20. storočia. Blúza (vizitka) je ušitá zo vzorovanej modrotlače a podšitá pásikavým kanafasom. Strihaná je do pása, so šosíkmi na zadnom diele, siaha niečo niže pása. Blúza sa obliekala v chladných dňoch mimo zimného obdobia. Mohla byť ušitá aj z bavlneného atlasu alebo z tenkej vlnenej látky. V zime sa nosili vizitky zo zafarbeného domáceho plátna, kangáru alebo tenkého súkna, podšité hrubším barchetom a vatované. Plnili tak funkciu kabátika (špenzra)…

Ženská blúza, Lazisko, začiatok 20. storočia. Blúza (vizitka) je ušitá zo vzorovanej modrotlače a podšitá pásikavým kanafasom. Strihaná je do pása, so šosíkmi na zadnom diele, siaha niečo niže pása. Blúza sa obliekala v chladných dňoch mimo zimného obdobia. Mohla byť ušitá aj z bavlneného atlasu alebo z tenkej vlnenej látky. V zime sa nosili vizitky zo zafarbeného domáceho plátna, kangáru alebo tenkého súkna, podšité hrubším barchetom a vatované. Plnili tak funkciu kabátika (špenzra)…

Rukávce, Jalovec, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z bieleho perkálu, majú rovný strih a bokom prišité dlhé rukávy, na ktorých konci je našitá širšia biela strojová čipka. Nad čipkou sa rukávy sťahovali na spôsob taclí. Rukávce siahali niže pása. Perkálové rukávce sa nosili vo sviatočné dni. Na všedné dni boli určené rukávce zo šifónu. Dlhé rukávce s dlhými rukávmi sa začali nosiť začiatkom 20. storočia spolu s dlhými košeľami.

Rukávce, Jalovec, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z bieleho perkálu, majú rovný strih a bokom prišité dlhé rukávy, na ktorých konci je našitá širšia biela strojová čipka. Nad čipkou sa rukávy sťahovali na spôsob taclí. Rukávce siahali niže pása. Perkálové rukávce sa nosili vo sviatočné dni. Na všedné dni boli určené rukávce zo šifónu. Dlhé rukávce s dlhými rukávmi sa začali nosiť začiatkom 20. storočia spolu s dlhými košeľami.

Ženská blúza, Suchá Hora, prvá štvrtina 20. storočia. Blúza, kabát je ušitá z tenšieho továrenského bavlneného plátna, mušelínu. Nie je podšitá. Strihaná je do pásu, siahala niečo niže pása. Zdobená je našitými ozdobnými šnúrkami. Blúzy sa šili aj z kartúnu alebo delénu. Nosili sa v chladné dni v letnom období. Rozdiel medzi kabátikom a blúzou je ten, že kabátik je vždy podšitý a blúza nie. Biela farba blúzy naznačuje, že ide o odevnú súčiastku, ktorá tvorila súčasť svadobného odevu…

Ženská blúza, Suchá Hora, prvá štvrtina 20. storočia. Blúza, kabát je ušitá z tenšieho továrenského bavlneného plátna, mušelínu. Nie je podšitá. Strihaná je do pásu, siahala niečo niže pása. Zdobená je našitými ozdobnými šnúrkami. Blúzy sa šili aj z kartúnu alebo delénu. Nosili sa v chladné dni v letnom období. Rozdiel medzi kabátikom a blúzou je ten, že kabátik je vždy podšitý a blúza nie. Biela farba blúzy naznačuje, že ide o odevnú súčiastku, ktorá tvorila súčasť svadobného odevu…

Mužská košeľa, Úpor, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá je z domáceho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi smerom k manžetám zúženými. Siahala niže pása. Manžety rukávov a zapínanie na modré sklenené gombičky zdobí krížiková výšivka a úzke pásiky strojového vyšívania. Košeľa z bavlneného plátna tvorila súčasť sviatočného odevu. Na všedný deň boli určené košele z konopného plátna.

Mužská košeľa, Úpor, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá je z domáceho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi smerom k manžetám zúženými. Siahala niže pása. Manžety rukávov a zapínanie na modré sklenené gombičky zdobí krížiková výšivka a úzke pásiky strojového vyšívania. Košeľa z bavlneného plátna tvorila súčasť sviatočného odevu. Na všedný deň boli určené košele z konopného plátna.

Pinterest
Hľadať