Explore these ideas and more!

Explore related topics

Rukávce, Veľké Zálužie, začiatok 20. storočia. Rukávce (košeľa) sú ušité z domáceho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi. Horný okraj predného i zadného dielu spolu s horným okrajom rukávov sú naberané a všité do hrubšieho obalka. Rukávy sú rovné a úzke, siahajú po zápästia. Čierna výšivka na koncoch rukávov dokladá, že rukávce boli určené na obdobie smútku alebo pôstu. Lokálny názov vychádza z toho, že rukávce sa šili z domáceho bavlneného plátna. Keby boli z…

Rukávce, Veľké Zálužie, začiatok 20. storočia. Rukávce (košeľa) sú ušité z domáceho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi. Horný okraj predného i zadného dielu spolu s horným okrajom rukávov sú naberané a všité do hrubšieho obalka. Rukávy sú rovné a úzke, siahajú po zápästia. Čierna výšivka na koncoch rukávov dokladá, že rukávce boli určené na obdobie smútku alebo pôstu. Lokálny názov vychádza z toho, že rukávce sa šili z domáceho bavlneného plátna. Keby boli z…

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Mužská košeľa na všedný deň, Čičmany, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho hrubšieho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom a s voľnými rukávmi. Okolo rozparku a na okrajoch rukávov je zdobená výšivkou z bielenej i zo zrebnej ľanovej priadze. Pri práci bola košeľa zakasaná do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Len v horúce letné dni si muži košeľu vykasali.

Mužská košeľa na všedný deň, Čičmany, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho hrubšieho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom a s voľnými rukávmi. Okolo rozparku a na okrajoch rukávov je zdobená výšivkou z bielenej i zo zrebnej ľanovej priadze. Pri práci bola košeľa zakasaná do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Len v horúce letné dni si muži košeľu vykasali.

Rukávce pre slobodné dievča alebo mladú ženu, Ábelová, okolo roku 1925. Rukávce sú z hrubšej bavlnenej činovate. Rukávce tohto druhu, hranavé, boli oproti iným teplejšie, a preto sa nosili najmä na jar a v jeseni. Rukávy sú prišité bokom a zdobené ozdobným vytkávaním z červenej nesúkanej bavlnenej priadze a z pestrej vlnenej priadze. Okolo roku 1900 boli považované za najparádnejšie a najcennejšie.

Rukávce pre slobodné dievča alebo mladú ženu, Ábelová, okolo roku 1925. Rukávce sú z hrubšej bavlnenej činovate. Rukávce tohto druhu, hranavé, boli oproti iným teplejšie, a preto sa nosili najmä na jar a v jeseni. Rukávy sú prišité bokom a zdobené ozdobným vytkávaním z červenej nesúkanej bavlnenej priadze a z pestrej vlnenej priadze. Okolo roku 1900 boli považované za najparádnejšie a najcennejšie.

Mužská košeľa, Dolná Mariková, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi a s úzkym stojatým golierom. V tomto období sa začali košele deliť na sviatočné a všedné. Košele na všedné dni boli z konopného plátna a košele na sviatočné dni z polokonopného plátna. Oba druhy boli vyšívané na červeno a nosili ich mladí aj starší muži. Na čierno sa vyšívali len tie košele, ktoré sa obliekali v období smútku, v pôste a advente. V čierno…

Mužská košeľa, Dolná Mariková, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi a s úzkym stojatým golierom. V tomto období sa začali košele deliť na sviatočné a všedné. Košele na všedné dni boli z konopného plátna a košele na sviatočné dni z polokonopného plátna. Oba druhy boli vyšívané na červeno a nosili ich mladí aj starší muži. Na čierno sa vyšívali len tie košele, ktoré sa obliekali v období smútku, v pôste a advente. V čierno…

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Horná Poruba, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými a voľnými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Predný aj zadný diel sú zvnútra podšité. Podšívka siaha po koniec rozparku. Košeľa tohto druhu a rozsahu výšivky sa nosila vo všedné dni. Starší muži nosili aj košele, ktoré neboli vôbec vyšívané alebo mali vyšitý len golier.

Mužská košeľa, Horná Poruba, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými a voľnými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Predný aj zadný diel sú zvnútra podšité. Podšívka siaha po koniec rozparku. Košeľa tohto druhu a rozsahu výšivky sa nosila vo všedné dni. Starší muži nosili aj košele, ktoré neboli vôbec vyšívané alebo mali vyšitý len golier.

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Mužská košeľa, Kojšov, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z doma tkaného bavlneného plátna, má rovný strih, mierne zúžené rukávy s úzkymi manžetami a nízky preložený golier. Svojím strihom napodobňuje mestské košele. Pozdĺž zapínania na drobné sklenené gombičky je zdobená pásmi plnej bielej výšivky a na príklopke zapínania pásikom červenej krížikovej výšivky. V polovici 20. storočia košele tohto druhu nosili už len starší muži roľníci. Mladší muži si obliekali košele mestského…

Mužská košeľa, Kojšov, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z doma tkaného bavlneného plátna, má rovný strih, mierne zúžené rukávy s úzkymi manžetami a nízky preložený golier. Svojím strihom napodobňuje mestské košele. Pozdĺž zapínania na drobné sklenené gombičky je zdobená pásmi plnej bielej výšivky a na príklopke zapínania pásikom červenej krížikovej výšivky. V polovici 20. storočia košele tohto druhu nosili už len starší muži roľníci. Mladší muži si obliekali košele mestského…

Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…

Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pol hrude. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje staršiu formu mužskej košele, ktorá sa nosila najmä v lete. V prvej štvrtine 20. storočia sa začali nosiť dlhšie košele, ktoré siahali do pása.

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pol hrude. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje staršiu formu mužskej košele, ktorá sa nosila najmä v lete. V prvej štvrtine 20. storočia sa začali nosiť dlhšie košele, ktoré siahali do pása.

Mužská košeľa, Ábelová, okolo roku 1880. Košeľa je ušitá z domáceho poloľanového plátna. Driek a rukávy sú z jednej šírky – preloženej poly plátna. Výzdobu košele tvorí čipková vložka z konopnej a bavlnenej nite vložená medzi driek a rukávy. Z oboch strán čipkovej vložky, okolo rozparku a nad spodným okrajom rukáva je pás drobnej hrachovinky. Košeľa predstavuje staršiu formu, ktorú už koncom 19. storočia vystriedala košeľa mestského strihu.

Mužská košeľa, Ábelová, okolo roku 1880. Košeľa je ušitá z domáceho poloľanového plátna. Driek a rukávy sú z jednej šírky – preloženej poly plátna. Výzdobu košele tvorí čipková vložka z konopnej a bavlnenej nite vložená medzi driek a rukávy. Z oboch strán čipkovej vložky, okolo rozparku a nad spodným okrajom rukáva je pás drobnej hrachovinky. Košeľa predstavuje staršiu formu, ktorú už koncom 19. storočia vystriedala košeľa mestského strihu.

Ženská košeľa, Čierny Balog. Začiatok 20. storočia. Košeľa (handelská košeľa) je ušitá z domáceho ľanového plátna, len rukávy má z tenšieho bavlneného plátna. V bokoch je rozšírená dvomi veľkými klinmi. Obliekala sa ako prvá, siahala niže kolien a tvorila základ oblečenia žien, na ktorý sa obliekali ďalšie súčiastky. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa menil materiál, z ktorého bola ušitá. Postupne sa ľanové plátno nahrádzalo poloľanovým a nakoniec bavlneným plátnom, z ktorého sa…

Ženská košeľa, Čierny Balog. Začiatok 20. storočia. Košeľa (handelská košeľa) je ušitá z domáceho ľanového plátna, len rukávy má z tenšieho bavlneného plátna. V bokoch je rozšírená dvomi veľkými klinmi. Obliekala sa ako prvá, siahala niže kolien a tvorila základ oblečenia žien, na ktorý sa obliekali ďalšie súčiastky. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa menil materiál, z ktorého bola ušitá. Postupne sa ľanové plátno nahrádzalo poloľanovým a nakoniec bavlneným plátnom, z ktorého sa…

Rukávce, Úľany nad Žitavou, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna, šifónu. Majú rovný strih s rukávmi prišitými bokom. Konce rukávov sú šnúrkou stiahnuté do podoby hladkých taclí bez ďalšej výzdoby. Rukávce s nezdobenými koncami rukávov tvorili súčasť všedného odevu.

Rukávce, Úľany nad Žitavou, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna, šifónu. Majú rovný strih s rukávmi prišitými bokom. Konce rukávov sú šnúrkou stiahnuté do podoby hladkých taclí bez ďalšej výzdoby. Rukávce s nezdobenými koncami rukávov tvorili súčasť všedného odevu.

Ženská Košeľa, Važec, prvá polovica 20. storočia. Košeľa, košelica je ušitá z troch druhov plátna. Rukávy sú z jemnejšieho bavlneného plátna, vrchná časť drieku z hrubšieho a spodná časť z najhrubšieho, pačesného ľanového plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Siahala do výšky kolien. Obliekala sa ako prvá, na holé telo.

Ženská Košeľa, Važec, prvá polovica 20. storočia. Košeľa, košelica je ušitá z troch druhov plátna. Rukávy sú z jemnejšieho bavlneného plátna, vrchná časť drieku z hrubšieho a spodná časť z najhrubšieho, pačesného ľanového plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Siahala do výšky kolien. Obliekala sa ako prvá, na holé telo.

Rukávce, Sečovská Polianka, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z konopného plátna patrili k všedným odevným súčiastkam. Vo sviatočné dni sa nosili rukávce z bavlneného plátna, zvyčajne s úzkym pásikom výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú neskôr vystriedala…

Rukávce, Sečovská Polianka, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z konopného plátna patrili k všedným odevným súčiastkam. Vo sviatočné dni sa nosili rukávce z bavlneného plátna, zvyčajne s úzkym pásikom výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú neskôr vystriedala…

Pinterest
Search