Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Ženská košeľa, Čierny Balog. Začiatok 20. storočia. Košeľa (handelská košeľa) je ušitá z domáceho ľanového plátna, len rukávy má z tenšieho bavlneného plátna. V bokoch je rozšírená dvomi veľkými klinmi. Obliekala sa ako prvá, siahala niže kolien a tvorila základ oblečenia žien, na ktorý sa obliekali ďalšie súčiastky. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa menil materiál, z ktorého bola ušitá. Postupne sa ľanové plátno nahrádzalo poloľanovým a nakoniec bavlneným plátnom, z ktorého sa…

Ženská košeľa, Čierny Balog. Začiatok 20. storočia. Košeľa (handelská košeľa) je ušitá z domáceho ľanového plátna, len rukávy má z tenšieho bavlneného plátna. V bokoch je rozšírená dvomi veľkými klinmi. Obliekala sa ako prvá, siahala niže kolien a tvorila základ oblečenia žien, na ktorý sa obliekali ďalšie súčiastky. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa menil materiál, z ktorého bola ušitá. Postupne sa ľanové plátno nahrádzalo poloľanovým a nakoniec bavlneným plátnom, z ktorého sa…

Rukávce, Turá Lúka, prvá štvrtina 20. storočia. a) Staršie rukávce na všedné dni. Ušité sú z konopného plátna. Nosili sa najmä koncom 19. storočia. Začiatkom 20. storočia si ich obliekali už len staršie ženy. b) Novšie rukávce na všedné dni. Ušité sú z jemného balneného plátna – šifónu. Začali sa nosiť koncom 19. storočia spočiatku ako sviatočné. Začiatkom 20. storočia sa sviatočnými rukávcami stali rukávce z tenkého batistu alebo mulu. Rukávce zo šifónu sa odvtedy nosili už len vo všedné…

Rukávce, Turá Lúka, prvá štvrtina 20. storočia. a) Staršie rukávce na všedné dni. Ušité sú z konopného plátna. Nosili sa najmä koncom 19. storočia. Začiatkom 20. storočia si ich obliekali už len staršie ženy. b) Novšie rukávce na všedné dni. Ušité sú z jemného balneného plátna – šifónu. Začali sa nosiť koncom 19. storočia spočiatku ako sviatočné. Začiatkom 20. storočia sa sviatočnými rukávcami stali rukávce z tenkého batistu alebo mulu. Rukávce zo šifónu sa odvtedy nosili už len vo všedné…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Ženská košeľa, Šarišské Sokolovce, začiatok 20. storočia. Košeľa rovného strihu s bokom prišitými rukávmi siaha niže kolien. Ušitá je z troch druhov plátna – rukávy sú z hrubšieho bavlneného plátna, horná časť drieku z jemnejšieho a spodná časť z hrubšieho, doma tkaného ľanového plátna. Naberaný horný okraj rukávov a predného i zadného dielu drieku je všitý do širšieho, červeno vytkávaného obalka. Červené vytkávanie je aj na manžetách rukávov. Pôvodne mali košele dlhé rukávy, ktoré siahali…

Ženská košeľa, Šarišské Sokolovce, začiatok 20. storočia. Košeľa rovného strihu s bokom prišitými rukávmi siaha niže kolien. Ušitá je z troch druhov plátna – rukávy sú z hrubšieho bavlneného plátna, horná časť drieku z jemnejšieho a spodná časť z hrubšieho, doma tkaného ľanového plátna. Naberaný horný okraj rukávov a predného i zadného dielu drieku je všitý do širšieho, červeno vytkávaného obalka. Červené vytkávanie je aj na manžetách rukávov. Pôvodne mali košele dlhé rukávy, ktoré siahali…

Rukávce, Jalovec, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z bieleho perkálu, majú rovný strih a bokom prišité dlhé rukávy, na ktorých konci je našitá širšia biela strojová čipka. Nad čipkou sa rukávy sťahovali na spôsob taclí. Rukávce siahali niže pása. Perkálové rukávce sa nosili vo sviatočné dni. Na všedné dni boli určené rukávce zo šifónu. Dlhé rukávce s dlhými rukávmi sa začali nosiť začiatkom 20. storočia spolu s dlhými košeľami.

Rukávce, Jalovec, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z bieleho perkálu, majú rovný strih a bokom prišité dlhé rukávy, na ktorých konci je našitá širšia biela strojová čipka. Nad čipkou sa rukávy sťahovali na spôsob taclí. Rukávce siahali niže pása. Perkálové rukávce sa nosili vo sviatočné dni. Na všedné dni boli určené rukávce zo šifónu. Dlhé rukávce s dlhými rukávmi sa začali nosiť začiatkom 20. storočia spolu s dlhými košeľami.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Ženská blúza, Suchá Hora, prvá štvrtina 20. storočia. Blúza, kabát je ušitá z tenšieho továrenského bavlneného plátna, mušelínu. Nie je podšitá. Strihaná je do pásu, siahala niečo niže pása. Zdobená je našitými ozdobnými šnúrkami. Blúzy sa šili aj z kartúnu alebo delénu. Nosili sa v chladné dni v letnom období. Rozdiel medzi kabátikom a blúzou je ten, že kabátik je vždy podšitý a blúza nie. Biela farba blúzy naznačuje, že ide o odevnú súčiastku, ktorá tvorila súčasť svadobného odevu…

Ženská blúza, Suchá Hora, prvá štvrtina 20. storočia. Blúza, kabát je ušitá z tenšieho továrenského bavlneného plátna, mušelínu. Nie je podšitá. Strihaná je do pásu, siahala niečo niže pása. Zdobená je našitými ozdobnými šnúrkami. Blúzy sa šili aj z kartúnu alebo delénu. Nosili sa v chladné dni v letnom období. Rozdiel medzi kabátikom a blúzou je ten, že kabátik je vždy podšitý a blúza nie. Biela farba blúzy naznačuje, že ide o odevnú súčiastku, ktorá tvorila súčasť svadobného odevu…

Blúzka, Suchá Hora, druhá štvrtina 20. storočia. Blúzka, guralská kosuľa je ušitá z kupovaného tenkého bavlneného plátna. Má rovný strih so sedlom a voľnými rukávky, konce ktorých sú vykrojené do veľkých zubov. Siahala niže pása. Preložený golier a rukávy zdobí biela strojová dierková výšivka. Pozdĺž zapínania ju zdobia úzke zámiky. Blúzka bola súčasťou sviatočného odevu.

Blúzka, Suchá Hora, druhá štvrtina 20. storočia. Blúzka, guralská kosuľa je ušitá z kupovaného tenkého bavlneného plátna. Má rovný strih so sedlom a voľnými rukávky, konce ktorých sú vykrojené do veľkých zubov. Siahala niže pása. Preložený golier a rukávy zdobí biela strojová dierková výšivka. Pozdĺž zapínania ju zdobia úzke zámiky. Blúzka bola súčasťou sviatočného odevu.

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Rukávce, Jakubany, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce, opleče sú ušité z domáceho bavlneného trojväzného kepru, drilichu. Majú rovný strih, s rukávmi bokom prišitými, nemajú žiaden rozparok . Konce rukávov sú všité do širších, červeno vytkaných manžiet, obšivky. Okraj manžiet zdobí pásik háčkovanej čipky. Siahali niže pása, do výšky bokov. V letnom období a pri práci sa nosili s krátkymi rukávmi, do polovice predlaktia, ktoré sa však vykasali nad lakeť. V zime sa nosili rukávce s dlhými…

Mužská košeľa, Bunetice, začiatok 20. storočia. Košeľa mestského strihu je ušitá z bavlneného plátna. Na hrudi, golieri a manžetách ju zdobí výšivka z bielej bavlnky. Drobný motív vyšitý čiernou bavlnkou znamená, že košeľa bola určená pre ženatého muža. Mládenci mali výšivku len v bielej farbe. Košele mestského strihu vystriedali koncom 19. storočia staršie košele rovného strihu z domáceho plátna.

Mužská košeľa, Bunetice, začiatok 20. storočia. Košeľa mestského strihu je ušitá z bavlneného plátna. Na hrudi, golieri a manžetách ju zdobí výšivka z bielej bavlnky. Drobný motív vyšitý čiernou bavlnkou znamená, že košeľa bola určená pre ženatého muža. Mládenci mali výšivku len v bielej farbe. Košele mestského strihu vystriedali koncom 19. storočia staršie košele rovného strihu z domáceho plátna.

Pinterest
Hľadať