Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Ženská košeľa, Čierny Balog. Začiatok 20. storočia. Košeľa (handelská košeľa) je ušitá z domáceho ľanového plátna, len rukávy má z tenšieho bavlneného plátna. V bokoch je rozšírená dvomi veľkými klinmi. Obliekala sa ako prvá, siahala niže kolien a tvorila základ oblečenia žien, na ktorý sa obliekali ďalšie súčiastky. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa menil materiál, z ktorého bola ušitá. Postupne sa ľanové plátno nahrádzalo poloľanovým a nakoniec bavlneným plátnom, z ktorého sa…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Sviatočné rukávce, Čičmany, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z kupovaného bavlneného plátna. Majú rukávy s prieramkom. Prieramok je obdĺžnikový kúsok látky, ktorý je našitý na horný okraj rukávov a spolu s nimi všitý medzi predný a zadný diel rukávcov. Rukávce boli vždy vyšívané na prieramku. Okolo vyšívaného nízkeho stojatého goliera majú našitú širokú čipku. Sviatočné rukávce mohli mať okolo goliera našitý aj plátenný volán s čipkou (fodru). Že ide o sviatočné rukávce, svedčí drobné…

Rukávce s úzkymi rukávmi, Chorvátsky Grob, začiatok 20. storočia. Rukávce (úzke rukávce) sa šili z hrubšieho i tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Z hrubšieho plátna boli určené na všedné dni a z tenšieho na sviatočné dni. Rukávy sa smerom k zápästiu zužovali zostrihnutím. Výšivka na rukávoch bola vyšívaná bavlnenou priadzou. Okolo krčného výstrihu mali rukávce našitú strojovú čipku. Vo všedné dni ich nosili všetky generácie žien, slobodné dievčatá, mladé i staršie ženy. Pri práci si ...

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Ženská košeľa, Šarišské Sokolovce, začiatok 20. storočia. Košeľa rovného strihu s bokom prišitými rukávmi siaha niže kolien. Ušitá je z troch druhov plátna – rukávy sú z hrubšieho bavlneného plátna, horná časť drieku z jemnejšieho a spodná časť z hrubšieho, doma tkaného ľanového plátna. Naberaný horný okraj rukávov a predného i zadného dielu drieku je všitý do širšieho, červeno vytkávaného obalka. Červené vytkávanie je aj na manžetách rukávov. Pôvodne mali košele dlhé rukávy, ktoré siahali…

Rukávce, Poniky, koniec 19. storočia. Rukávce (oplecko) majú rovný strih s rukávmi prišitými bokom. Rukávy, siahajúce po zápästia, sú ušité z bavlneného a predné diely i zadný diel z domáceho konopného plátna. Rukávce siahali len do pol hrude. Dolnú časť hrude zahaľovala stánka na rubáši. Výšivka dolu rukávmi dokladá, že ide o sviatočné rukávce. Vo všedné dni aj v období smútku alebo v pôste sa obliekali rukávce bez výšivky.

Rukávce, Horná Poruba, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z továrenského bavlneného plátna. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom. Horné okraje predného i zadného dielu, ako aj rukávov sú drobno nazberané a všité do nízkeho stojatého goliera. Spodný okraj rukávov je nazberaný a úzkym pásikom stiahnutý do volánu. Rukávy a golier sú zdobené výšivkou z červenej vlny. Geometrické motívy kvietkov a lístkov sú usporiadané do riadkov a stĺpcov. Z červenej vlny je tiež háčkovaná čipka ...

Rukávce, Bunetice, začiatok 20. storočia. Rukávce (oplečko) majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi. Predný a zadný diel je z domáceho konopného plátna. Na pleciach je podloženie z kupovaného bavlneného plátna. Rukávce nemajú golier. Okraj krčného výstrihu je všitý do úzkeho obalka. Široké a rovné rukávy zo šifónu sú v pleciach a manžetách drobno nariasené. Manžety zdobí farebná hladkovaná výšivka.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Rukávce, Sečovská Polianka, koniec 19. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z hrubšieho domáceho bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú do výšky bokov. Svojou dĺžkou pripomínajú skôr dlhú ženskú košeľu. Začiatkom 20. storočia sa dĺžka ich drieku skrátila. Rukávce z bavlneného plátna patrili k sviatočným odevným súčiastkam. Vo všedné dni sa nosili rukávce z domáceho konopného plátna, zvyčajne bez akejkoľvek výzdoby.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Šírka rukávov i drieku sa v tradičnom odeve prispôsobovala rozmerom tela naberaním. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Rukávce, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Rukávce, pigluvané rukávce sú ušité z tenkého továrenského bavlneného plátna. Sú rovného strihu, s bokom prišitými rukávmi a veľkými podpazušnými klinmi. Konce rukávov su vyšité dierkovou výšivkou. Rukávy sú po celej dĺžke zažehlené do drobných pravidelných skladov. Ich úprava dala základ aj pomenovaniu rukávcov (nemecky bügeln - žehliť). Okrem zažehlenia do drobných skladov sa mohli rukávy na nových rukávcoch aj zaželiť do drobných rúrok. Obe…