Preskúmajte tieto a ďalšie námety.
Ženská košeľa, Čierny Balog. Začiatok 20. storočia. Košeľa (handelská košeľa) je ušitá z domáceho ľanového plátna, len rukávy má z tenšieho bavlneného plátna. V bokoch je rozšírená dvomi veľkými klinmi. Obliekala sa ako prvá, siahala niže kolien a tvorila základ oblečenia žien, na ktorý sa obliekali ďalšie súčiastky. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa menil materiál, z ktorého bola ušitá. Postupne sa ľanové plátno nahrádzalo poloľanovým a nakoniec bavlneným plátnom, z ktorého sa…
Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…
Mužská košeľa, Bunetice, začiatok 20. storočia. Košeľa mestského strihu je ušitá z bavlneného plátna. Na hrudi, golieri a manžetách ju zdobí výšivka z bielej bavlnky. Drobný motív vyšitý čiernou bavlnkou znamená, že košeľa bola určená pre ženatého muža. Mládenci mali výšivku len v bielej farbe. Košele mestského strihu vystriedali koncom 19. storočia staršie košele rovného strihu z domáceho plátna.
Rukávce s úzkymi rukávmi, Chorvátsky Grob, začiatok 20. storočia. Rukávce (úzke rukávce) sa šili z hrubšieho i tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Z hrubšieho plátna boli určené na všedné dni a z tenšieho na sviatočné dni. Rukávy sa smerom k zápästiu zužovali zostrihnutím. Výšivka na rukávoch bola vyšívaná bavlnenou priadzou. Okolo krčného výstrihu mali rukávce našitú strojovú čipku. Vo všedné dni ich nosili všetky generácie žien, slobodné dievčatá, mladé i staršie ženy. Pri práci si ...
Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.
Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…
Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.
Rukávce, Poniky, koniec 19. storočia. Rukávce (oplecko) majú rovný strih s rukávmi prišitými bokom. Rukávy, siahajúce po zápästia, sú ušité z bavlneného a predné diely i zadný diel z domáceho konopného plátna. Rukávce siahali len do pol hrude. Dolnú časť hrude zahaľovala stánka na rubáši. Výšivka dolu rukávmi dokladá, že ide o sviatočné rukávce. Vo všedné dni aj v období smútku alebo v pôste sa obliekali rukávce bez výšivky.
Ženská blúza, Lazisko, začiatok 20. storočia. Blúza (vizitka) je ušitá zo vzorovanej modrotlače a podšitá pásikavým kanafasom. Strihaná je do pása, so šosíkmi na zadnom diele, siaha niečo niže pása. Blúza sa obliekala v chladných dňoch mimo zimného obdobia. Mohla byť ušitá aj z bavlneného atlasu alebo z tenkej vlnenej látky. V zime sa nosili vizitky zo zafarbeného domáceho plátna, kangáru alebo tenkého súkna, podšité hrubším barchetom a vatované. Plnili tak funkciu kabátika (špenzra)…
Rukávce, Jalovec, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z bieleho perkálu, majú rovný strih a bokom prišité dlhé rukávy, na ktorých konci je našitá širšia biela strojová čipka. Nad čipkou sa rukávy sťahovali na spôsob taclí. Rukávce siahali niže pása. Perkálové rukávce sa nosili vo sviatočné dni. Na všedné dni boli určené rukávce zo šifónu. Dlhé rukávce s dlhými rukávmi sa začali nosiť začiatkom 20. storočia spolu s dlhými košeľami.