Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Šomoška od jihu z Maďarska

Šomoška od jihu z Maďarska

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Rukávce s úzkymi rukávmi, Chorvátsky Grob, začiatok 20. storočia. Rukávce (úzke rukávce) sa šili z hrubšieho i tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Z hrubšieho plátna boli určené na všedné dni a z tenšieho na sviatočné dni. Rukávy sa smerom k zápästiu zužovali zostrihnutím. Výšivka na rukávoch bola vyšívaná bavlnenou priadzou. Okolo krčného výstrihu mali rukávce našitú strojovú čipku. Vo všedné dni ich nosili všetky generácie žien, slobodné dievčatá, mladé i staršie ženy. Pri práci si ...

Rukávce s úzkymi rukávmi, Chorvátsky Grob, začiatok 20. storočia. Rukávce (úzke rukávce) sa šili z hrubšieho i tenšieho kupovaného bavlneného plátna. Z hrubšieho plátna boli určené na všedné dni a z tenšieho na sviatočné dni. Rukávy sa smerom k zápästiu zužovali zostrihnutím. Výšivka na rukávoch bola vyšívaná bavlnenou priadzou. Okolo krčného výstrihu mali rukávce našitú strojovú čipku. Vo všedné dni ich nosili všetky generácie žien, slobodné dievčatá, mladé i staršie ženy. Pri práci si ...

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Fall and Winter, 1890-91 Fashion Catalogue / H....

Fall and Winter, 1890-91 Fashion Catalogue / H....

Ženská košeľa, Čierne nad Topľou, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna, rukávy sú z kupovaného bavlneného plátna. Košeľa má rovný strih, s krátkymi rukávmi, ktoré sú ku košeli prišité kolmo. Rukávy sú široké, s manžetami. Košeľa sa obliekala na holé telo a siahala niečo vyše kolien. Bola nezdobená. Začiatkom 20. storočia, keď sa na košeľu začala obliekať blúza (lepetanka), zmenili sa rukávy, namiesto širokých a nazberaných sa šili úzke a rovné.

Ženská košeľa, Čierne nad Topľou, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna, rukávy sú z kupovaného bavlneného plátna. Košeľa má rovný strih, s krátkymi rukávmi, ktoré sú ku košeli prišité kolmo. Rukávy sú široké, s manžetami. Košeľa sa obliekala na holé telo a siahala niečo vyše kolien. Bola nezdobená. Začiatkom 20. storočia, keď sa na košeľu začala obliekať blúza (lepetanka), zmenili sa rukávy, namiesto širokých a nazberaných sa šili úzke a rovné.

Pinterest
Hľadať