Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Pozrite si súvisiace témy

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Ženská košeľa, Lazisko, prvá polovica 20. storočia. Kresby ukazujú, ako sa v priebehu prvej polovice 20. storočia postupne menila forma a strih ženskej košele – od košele s bokom prišitými dlhými rukávmi ku košeli s kolmo prišitými krátkymi rukávmi. Menilo sa aj zapínanie košele – od viazania párom tkaníc k zapínaniu na gombičky.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Mužská košeľa, Horná Poruba, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými a voľnými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Predný aj zadný diel sú zvnútra podšité. Podšívka siaha po koniec rozparku. Košeľa tohto druhu a rozsahu výšivky sa nosila vo všedné dni. Starší muži nosili aj košele, ktoré neboli vôbec vyšívané alebo mali vyšitý len golier.

Mužská košeľa, Horná Poruba, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Má rovný strih s rovnými a voľnými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. Predný aj zadný diel sú zvnútra podšité. Podšívka siaha po koniec rozparku. Košeľa tohto druhu a rozsahu výšivky sa nosila vo všedné dni. Starší muži nosili aj košele, ktoré neboli vôbec vyšívané alebo mali vyšitý len golier.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Rukávce, Čierny Balog, druhá štvrtina 20. storočia. Rukávce (oplecko) sú ušité z domáceho bavlneného plátna a rukávy zo šifónu. Majú rovný strih, s rukávmi prišitými bokom, ktorých horné okraje sú spolu s okrajmi predného a zadného dielu drobno nazberané a všité do úzkeho obalka krčného výstrihu. Strih rukávcov je totožný so strihom dlhej ženskej košele. V 19. storočí sa rukávce nosili spolu s rubášom, pendlíkom. Rubáš siahal spod pazúch po kolená, nemal ramienka, v páse ho pridŕžalo…

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Pinterest
Hľadať