Preskúmajte tieto a ďalšie námety.

Pozrite si súvisiace témy

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Skýcov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z bieleho hrubšieho bavlneného plátna. Má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Siaha niečo niže pása, ale nebývala zakasaná ani do plátenných gatí, ani do súkenných nohavíc. Široký pás výšivky na rukávoch spolu s čipkou dokladá, že košeľa bola určená na sviatočné príležitosti. Vo všedné dni muži nosili košele z hrubšieho konopného plátna a bez výšivky. Košele, ktoré sa nosili v zime, zvyčajne mali konce rukávov stiahnuté do…

Mužská košeľa, Skýcov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z bieleho hrubšieho bavlneného plátna. Má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Siaha niečo niže pása, ale nebývala zakasaná ani do plátenných gatí, ani do súkenných nohavíc. Široký pás výšivky na rukávoch spolu s čipkou dokladá, že košeľa bola určená na sviatočné príležitosti. Vo všedné dni muži nosili košele z hrubšieho konopného plátna a bez výšivky. Košele, ktoré sa nosili v zime, zvyčajne mali konce rukávov stiahnuté do…

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Rukávce, Záriečie, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi, ktoré sú všité do manžiet. Rukávy siahajú niže lakťa, ale pri nosení sa vykasávali nad lakeť. V 19. storočí rukávy siahali až po zápästie. Čierno-červená výšivka rukávcov dokladá, že ide o sviatočné rukávce určené pre slobodné dievča alebo mladú ženu. Rukávce pre staršie ženy a na obdobie smútku alebo pôstu boli vyšívané v kombinácii čiernej a žltej alebo…

Rukávce, Záriečie, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce sú ušité z hrubšieho bavlneného plátna. Majú rovný strih s bokom prišitými rukávmi, ktoré sú všité do manžiet. Rukávy siahajú niže lakťa, ale pri nosení sa vykasávali nad lakeť. V 19. storočí rukávy siahali až po zápästie. Čierno-červená výšivka rukávcov dokladá, že ide o sviatočné rukávce určené pre slobodné dievča alebo mladú ženu. Rukávce pre staršie ženy a na obdobie smútku alebo pôstu boli vyšívané v kombinácii čiernej a žltej alebo…

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Šírka rukávov i drieku sa v tradičnom odeve prispôsobovala rozmerom tela naberaním. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Rukávce, Veľký Blh, koniec 19. storočia. Rukávce sú ušité z jemného kupovaného bavlneného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými širokými rukávmi, s nízkym stojatým golierikom a so zapínaním na rad drobných sklenených gombičiek. Golierik zdobí stojatý plátenný volánik a pozdĺž zapínania je niekoľko úzkych zámikov. Šírka rukávov i drieku sa v tradičnom odeve prispôsobovala rozmerom tela naberaním. Rukávce tvorili súčasť sviatočného odevu.

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Úpor, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Svojou formou vychádza zo strihu mestskej košele. Siahala niže pása. Konopná košeľa tvorila súčasť všedného odevu. Vo sviatočné dni sa nosili košele z domáceho bavlneného plátna.

Mužská košeľa, Úpor, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho konopného plátna. Svojou formou vychádza zo strihu mestskej košele. Siahala niže pása. Konopná košeľa tvorila súčasť všedného odevu. Vo sviatočné dni sa nosili košele z domáceho bavlneného plátna.

Pinterest
Hľadať