Explore these ideas and more!

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Čierny Balog, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitáz domáceho tenkého ľanového plátna. Má rovný strih, s rovnými rukávmi, s nízkym stojatým golierom a s krátkym rozparkom. Siahala do pása, ojedinele mohla byť aj kratšia. Košeľa je určená na sviatočné dni. Svedčí o tom nielen materiál, z ktorého je ušitá, ale i spôsob prišitia rukávov pomocou mriežky z háčkovanej čipky. Podobná čipka mohla byť našitá aj na koncoch rukávov. Muži v nej často mali vyháčkované svoje meno.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Mužská košeľa, Močenok, prvá polovica 20. storočia. Košeľa je ušitá z polokonopného plátna, rovného strihu. Rukávy má nazbierané a všité do úzkych manžiež. Pod rozparkom je vyšitý monogram majiteľa košele. Košele z polokonopného a tiež z konopného plátna sa v prvej polovici 20. storočia nosili už len vo všedné dni. Vo sviatočné dni sa v prvej štvrtine 20. storočia začali nosiť kupované košele mestského strihu.

Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…

Rukávce, Sečovská Polianka, prvá polovica 20. storočia. Rukávce (oplečko) sú ušité z domáceho konopného plátna. Majú rovný strih s kolmo prišitými rukávmi a so širokými bočnými klinmi. Siahajú niečo niže pása. Rukávce z bavlneného plátna patrili k všedným i sviatočným odevným súčiastkam. Charakteristickým znakom rukávcov je úzky pásik výšivky pozdĺž švíka medzi bočnými dielmi a zadným dielom. Začiatkom 20. storočia to bola čierna krížiková výšivka, ktorú v priebehu prvej polovice 20…

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Mužská košeľa, Žibritov, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, rovného strihu, s rukávmi stiahnutými do úzkeho obalku. Siahala do pása. Tvorila súčasť sviatočného odevu mužov. Na všedné dni bola určená košeľa z domáceho konopného plátna a bez farebného vytkávania. Vzhľadom na to, že v Žibritove sa tkalo úzke plátno, driek košele je doplnený o dva bočné diely a rukáv je ušitý z dvoch pôl plátna. Košeľa predstavuje novšiu formu mužskej košele, ktorá sa začala…

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho balneného plátna. Má rovný strih s rovnými voľnými rukávmi. Krčný výstrih, rozparok lemujú vložené drobné biele zúbky. Siahala do pása. Košele sa šili aj z miešaného, poloľanového plátna. Už pri tkaní plátna na košele sa plátno zdobilo a značkovalo. Do stredu zadného dielu sa červenou priadzou zvykol vytkať rebrík, drabina, stromček, smerčok alebo sekera, topor. Tá časť plátna, ktorá bola určená na rukávy sa…

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.

Mužská košeľa, Lubiša, tretia švrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho bavlneného plátna, má rovný strih, kolmo prišité, mierne kosé rukávy všité do užších manžiet a vysoký stojatý golier. Zapína sa na rad gombičiek. Okraj goliera a zapínanie zdobia našité pásy farebnej strojovej výšivky. Košeľa bola určená pre slobodného mládenca na sviatočné dni.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Terchová, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho ľanového plátna, má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi. Na nízkom stojatom golieri je ozdobená strojovým štepovaním. Na všedné dni sa košele šili z hrubšieho a na sviatočné dni z tenšieho domáceho ľanového plátna. Začiatkom 20. storočia sa na košele začalo používať aj hrubšie kupované bavlnené plátno. Košeľa sa nosila zakasaná do nohavíc.

Mužská košeľa, Poniky, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho bavlneného plátna. Má rovný strih, siaha len do pol hrude. Krátke košele nosili slobodní mládenci. Muži, najmä starší, mali košele, ktoré siahali až do pása. V 19. storočí sa košele na všedné dni šili z konopného alebo polokonopného plátna a sviatočné košele z bavlneného plátna. Začiatkom 20. storočia sa košele pre mládencov začali šiť aj z tenkého šifónu alebo perkálu. Sviatočné košele pre mládencov boli…

Mužská košeľa, Poniky, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z hrubšieho domáceho bavlneného plátna. Má rovný strih, siaha len do pol hrude. Krátke košele nosili slobodní mládenci. Muži, najmä starší, mali košele, ktoré siahali až do pása. V 19. storočí sa košele na všedné dni šili z konopného alebo polokonopného plátna a sviatočné košele z bavlneného plátna. Začiatkom 20. storočia sa košele pre mládencov začali šiť aj z tenkého šifónu alebo perkálu. Sviatočné košele pre mládencov boli…

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Rukávce, Vernár, prvá štvrtina 20. storočia. Rukávce, oplecko je ušité z domáceho bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rukávmi bokom prišitými. Konce rukávov sú vysoko nazberané, nariabkané a všité do úzkeho obalku. Siahalo niže pása. Slobodné dievčatá a mladé ženy nosili rukávy rukávcov vykasané. Staršie ženy mali rukávy spustené. Spustené rukávy nosili aj ostatné ženy, ale len pri návšteve kostola a čase smútku. Vo všedné dni sa nosili staršie a obnosené, pôvodne sviatočné rukávce.

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Mužská košeľa, Bzovík, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného kupovaného bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnýmu rukávmi, ktorých konce zdobí drobná výšivka a pásik čipky. Siahala do pása. Vzhľadom na to, že v Bzovíku sa tkalo užšie plátno, bolo potrebné medzi predný a zadný diel drieku košele vložiť bočné diely. Sviatočné košele sa šili z najjemnejšieho ľanového alebo bavlneného plátna. Na všedné dni boli košele z hrubšieho konopného alebo ľanového plátna.

Sviatočné rukávce, Čičmany, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z kupovaného bavlneného plátna. Majú rukávy s prieramkom. Prieramok je obdĺžnikový kúsok látky, ktorý je našitý na horný okraj rukávov a spolu s nimi všitý medzi predný a zadný diel rukávcov. Rukávce boli vždy vyšívané na prieramku. Okolo vyšívaného nízkeho stojatého goliera majú našitú širokú čipku. Sviatočné rukávce mohli mať okolo goliera našitý aj plátenný volán s čipkou (fodru). Že ide o sviatočné rukávce, svedčí drobné…

Sviatočné rukávce, Čičmany, začiatok 20. storočia. Rukávce sú ušité z kupovaného bavlneného plátna. Majú rukávy s prieramkom. Prieramok je obdĺžnikový kúsok látky, ktorý je našitý na horný okraj rukávov a spolu s nimi všitý medzi predný a zadný diel rukávcov. Rukávce boli vždy vyšívané na prieramku. Okolo vyšívaného nízkeho stojatého goliera majú našitú širokú čipku. Sviatočné rukávce mohli mať okolo goliera našitý aj plátenný volán s čipkou (fodru). Že ide o sviatočné rukávce, svedčí drobné…

Mužská košeľa, Detva, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnými rukávmi, ktoré sú ku košeli prišité pomocou čipkovej mriežky. Siahala do pol hrude. Nemá golier, krátky rozparok sa uväzuje dvomi úzkymi tkanicami. Pásiky výšivky na košeli a rukávoch sú šité rovnou, nie krivou ihlou. Okraje rukávov sú obháčkované. Košeľa z jemného plátna a vyšívaná sa nosila vo sviatočné dni.

Mužská košeľa, Detva, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemného bieleho bavlneného plátna. Má rovný strih, s rovnými a voľnými rukávmi, ktoré sú ku košeli prišité pomocou čipkovej mriežky. Siahala do pol hrude. Nemá golier, krátky rozparok sa uväzuje dvomi úzkymi tkanicami. Pásiky výšivky na košeli a rukávoch sú šité rovnou, nie krivou ihlou. Okraje rukávov sú obháčkované. Košeľa z jemného plátna a vyšívaná sa nosila vo sviatočné dni.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Liptovské Sliače, prvá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z jemnejšieho domáceho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom. Golier a okraje rozparku sú zdobené drobnou farebnou výšivkou. Košeľa siahala niže pása a zakasávala sa do nohavíc. Pôvodne sa košele šili aj z domáceho poloľanového alebo hrubšieho bavlneného plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia košele rovného strihu postupne vystriedali košele mestského strihu, s rukávmi s manžetami.

Mužská košeľa, Veľké Zálužie, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho polokonopného plátna. Má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. V mieste spojenia rukávov s košeľou ju zdobí široký pás mešteriek. Pásik mešterky zdobí aj koniec rukávov. Charakteristickým znakom košieľ zo začiatku 20. storočia je symetrické umiestnenie rozparku a uväzovanie goliera párom tkaníc. V staršom období bol rozparok kosý a golier sa uväzoval dvoma pármi tkaníc.

Mužská košeľa, Veľké Zálužie, začiatok 20. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho polokonopného plátna. Má rovný strih s voľnými rovnými rukávmi a s nízkym stojatým golierom. V mieste spojenia rukávov s košeľou ju zdobí široký pás mešteriek. Pásik mešterky zdobí aj koniec rukávov. Charakteristickým znakom košieľ zo začiatku 20. storočia je symetrické umiestnenie rozparku a uväzovanie goliera párom tkaníc. V staršom období bol rozparok kosý a golier sa uväzoval dvoma pármi tkaníc.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Suchá Hora, začiatok 20. storočia. Košeľa, kosula je ušitá z domáceho ľanového plátna. Horná časť drieku a rukávy z jemnejšieho a spodná časť drieku z hrubšieho plátna. V priebehu prvej polovice 20. storočia dlhú košeľu nahradili rukávce, krátka košeľa s rukávmi stiahnutých do taclí, majkietok.a spodné sukne, spodníky.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Ženská košeľa, Lazisko, druhá štvrtina 20. storočia. Košeľa je ušitá z kupovaného bavlneného plátna, má rovný strih s klinovitým rozšírením spodného okraja a krátke rukávy prišité kolmo. Siaha pod kolená. Začiatkom 20. storočia takéto košele postupne nahradili košeľu s rukávmi prišitými bokom.

Pinterest
Search