Bratislava a jej Premeny - Hurbanovo namestie, zacala sa vystavba OD Bata 1930 Pred výstavbou obchodného domu na jeho mieste stál hostinec Schmidt a Hansl. Pôvodný projekt počítal s kompaktným štvorpodlažným objektom, po protestoch verejnosti kvôli prekrytiu výhľadu na vežu Michalskej brány v smere od Suchého mýta bol však pozmenený do konečnej podoby kombinujúcej spodnú, päťpodlažnú časť s vrchnou, dvojpodlažnou. V pôvodných plánoch bola aj obchodná pasáž prepájajúca cez hradnú priekopu Hurbanovo námestie so Zámočníckou ulicou, pre nevysporiadané majetkové pomery pozemkov sa však nakoniec nerealizovala. Archív PÚ SR Archív 1.ČSR | Facebook
Facebook
Bratislava - Spitalska ulica 1912/2022 Text k budove nalavo od T.Ortvaya z roku 1905: Poniže, oproti Mariánskej ulici, sa ťahá pozdĺž ulice dlhé priečelie kasární, ľudovo nazývaných Špitálska kasáreň (Spitalkaserne, Ispotály-kaszárnya). Spolu s pozemkom zaberajú rozlohu 29 857 štvorcových siah. Stoja na mieste niekdajšej záhrady palatína grófa Františka Wesselényiho. V 17. storočí táto takzvaná rolovská záhrada bola vlastníctvom rodiny Wielandtovcov, v roku 1654 ju získali za 6 150 zlatých jezuiti, ale pre odpor mesta ju nemohli mať oficiálne v držbe, hoci ju už užívali. Palatín František Wesselényi vyriešil spor takým spôsobom, že záhradu zhabal pre seba a prinútil jezuitov, aby sa za 1 900 zlatých zriekli svojho vlastníckeho práva v jeho prospech. Pôvodne tu chcel ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi usadiť karmelitánov a zanechal na ten účel 90 000 zlatých. Arcibiskup gróf Juraj Széchényi by tu zase bol rád založil sirotinec. Saské knieža Kristián August ako ostrihomský arcibiskup tu však založil v roku 1720 chudobinec a lazaret a v roku 1723 zverili správu nad nimi krížovníckemu rádu, ktorý sa nedávno usadil v meste. Prvým správcom (commendatorom) ustanovizne bol František Götzel, arcibiskupov cirkevný poradca a zároveň budínsky prepošt sv. Žigmunda. V roku 1744 začal arcibiskup gróf Imrich Esterházy pristavovať k budove skvostný mramorový kostol, ale stavbu prerušila jeho náhla smrť a krížovnícky rád sa presťahoval do Budína. Dnes sú v budove kasárne spoločného cisárskeho a kráľovského vojska. -------- Po roku 1918 sídlil v budove 23. a neskôr 39. peší pluk Československej armády. Za Česko-Slovenskej republiky bola známa ako Svätoplukova kasáreň. Budovu asanovali roku 1973. | Facebook
Bratislava a jej Premeny - Panenska ulica 1908/2022 Pôvodný názov ulice bol Nunnenpeunt. V mestskom daňovom súpise za rok 1379 figuruje ako Pewnta monialium, v mestskej pozemkovej knihe z roku 1439 ako Nonnenpewnt der Nonnen, v zozname desiatkov z vína za rok 1557 ako Nunnenpandth. Z tohto stredovekého nemeckého názvu sa neskôr zrodilo spotvorené Nonnenbahn a z neho v zlom maďarskom preklade Apácapálya. Názov Peunt, v testamentoch z 15. storočia často Pewntt, Pont, pochádza od vinohradníckeho záhonu. Meno a jeho prívlastok Nonnepeunt a allodium monialium jasne naznačujú, že územie ulice bolo nehnuteľnosťou klarisiek. Vyplýva to aj zo zoznamu desiatkov z roku 1557, podľa ktorého každý zo 44 domových pozemkov bol povinný na Vianoce odovzdať kláštoru klarisiek 50 denárov a jednu sliepku. Ulica mala na západnej strane bránu a závoru - svedčí o tom mestská účtovná kniha z roku 1456. text: T. Ortvay - Ulice a námestia Bratislavy (1905) foto: https://bit.ly/cmorej-BA | Facebook
Facebook